Trh s kryptomenami sa najmä za posledných pár rokov doslova vyšvihol do výšin. No zatiaľ čo kryptomeny ako Bitcoin a ďalšie podobné mali spočiatku slúžiť len ako digitálna hotovosť, stala sa z nich komodita a možnosť, ako špekulatívne investovať. Posledné mesiace sa ale nesú v znamení ich prepadov. Majitelia kryptomien tak prichádzajú o svoje investície, čo ale napokon nie je zlá správa, práve naopak.
So správou o tom, prečo je prepad kryptomien dobrou správou pre celý svet, prišli autori v článku uverejnenom na portáli The Conversation. V ňom uvádzajú, že ceny tých najväčších kryptomien za posledný polrok klesli o viac ako 55 percent, čo viedlo niektorých odborníkov k názoru, že na potlačenie takýchto otrasov je potrebná nejaká regulácia.
Dôvodom prepadu je viacero premenných
Za prepadom kryptomien je kombinácia viacerých faktorov. Niektorí dávajú za vinu pokles hodnoty Bitcoinu či Etherea, dvoch najväčších kryptomien na svete, covidovej epidémii, iní kolabujúcemu „stablecoinu“ s názvom TerraUSD, kryptomeny, ktorá má byť naviazaná na americký dolár.
Úrokové sadzby pri investovaní do kryptomien sa roky blížili k nule, vďaka čomu kryptomeny či digitálne nezameniteľné tokeny (NFT) mohli prekvitať. A to sa aj stalo. Americká centrálna banka a Bank of England ale nedávno pristúpili k zvýšeniu úrokových sadzieb o najvyššiu sumu od roku 2000. Trhom ale otriasla aj epidémia a v posledných týždňoch aj ruská invázia na Ukrajinu.
Samozrejme, Bitcoin bol navrhnutý tak, aby nebol nijako závislý od vlád či bánk. To sa ale nijak netýka investorov, ktorí do kryptomien investujú. A tí sa pod nátlakom neistoty zbavujú zdrojov rizika a aj kryptomien.
Negatívna ťažba kryptomien
Ťažba akejkoľvek kryptomeny ale znamená okrem vysokých ziskových hodnôt aj niekoľko negatív. Nie vždy je to totiž všetko úplne v súlade so zákonom a ťažba tiež predstavujú nemalú záťaž pre environment. Najviac znečisťujúcimi kryptomenami sú Bitcoin, Ethereum a Dogecoin, ktoré spoločne ročne spotrebujú na svoju ťažbu viac ako 300 terawatt hodín elektriny, prevažne z fosílnych palív. A to je veľmi zlé číslo, pretože fosílne palivá znamenajú viac CO2 v ovzduší, a to nechceme, pretože klimatická zmena a tak ďalej.
Len pre predstavu: ročná uhlíková stopa Bitcoinu je okolo 114 miliónov ton. To je zhruba rovnako, koľko by vyprodukovalo 380-tisíc kozmických rakiet pri štarte alebo rovnako ako ročná uhlíková stopa našej susedky – Českej republiky.
Boháči prídu o peniaze, získa z toho svet
Nie je tajomstvom, že ťažbou kryptomien dochádza k zbytočnému plytvaniu energiami, vrátane zbytočnej produkcie uhlíkovej stopy, aj kvôli čiernej ťažbe takýchto digitálnych mien. S klesajúcou cenou Bitcoinu (a aj ďalších kryptomien) teda síce prichádzajú zlé správy pre ich majiteľov a tých, ktorí s ním obchodujú, zároveň sú to dobré správy pre celý svet. Finančná motivácia plytvať energiou na ťažbu Bitcoinu by totiž podľa odborníkov mala byť nižšia. A to je teoreticky veľmi dobré pre klímu.
Bojovníci za klímu by sa ale nemali radovať predčasne. Aj keď totiž hodnota kryptomien aktuálne klesá, ich ťažba je stále zisková. Dokedy?
Hodnota Bitcoinu už niekoľkokrát dočasne klesla pod odhadované výrobné náklady a bez výraznejšieho dlhodobého poškodenia hash rate. Ak by však trh dostatočne dlho stagnoval, krytpomeny začnú katapultovať čoraz väčší počet ťažiarov. Tí s najvyššími nákladmi pravdepodobne predajú bitcoiny, ktoré vlastnia, keď ziskovosť klesne. Tým sa na trhu vytvorí ešte väčší predajný tlak. Toto je normálne, pretože najvyššie náklady na ťažbu kryptomien majú najmä malí ťažiari.
Ak by sa k tomuto celému ale pridali aj veľké ťažobné firmy, ktoré ťažia za menej a za väčší zisk, spôsobilo by to, že ceny kryptomien by rýchlo klesli k nule aj spolu s uhlíkovými emisiami. Či sa tak ale naozaj stane, je otázne.
Nahlásiť chybu v článku