Foto: unsplash/ Kristina Tripkovic

Osamelosť nie je len fenoménom modernej doby, no stáva sa čoraz závažnejším problémom.

Čoraz viac ľudí zažíva pocit osamelosti na dennej báze. Menej sa stretávame s rodinou, s priateľmi a už ani nevieme, kto sú naši susedia. Aj keď je nás na svete čoraz viac, uzatvárame sa do seba a blízko k sebe pustíme len málokoho.

Život v izolácii je čoraz väčšou hrozbou

Ako informuje portál Neuroscience News, Japonci majú pre fenomén extrémnej osamelosti jednoslovné pomenovanie hikikomori, čo v preklade znamená „uzavretí“. Ide o jav, kedy sa jedinec ocitá v úplnej sociálnej izolácii a aj keď sa o tom donedávna príliš veľa nehovorilo, hikikomori je jav oveľa častejší, ako by ste si mysleli. Zo života v realite sme sa totiž presunuli do online sveta a aj keď nám má pomôcť prekonať vzdialenosť a ľahšie nadväzovať kontakty, zdá sa, že sa deje presný opak.

Javu extrémnej sociálnej izolácie sa venuje aj článok publikovaný portálom Science Daily a odborná publikácia v časopise World Psychiatry a hovoria, že pochopenie klinickej stránky osamelosti nie je ani zďaleka postačujúce. Pojem hikikomori sa zvyčajne vzťahuje na mladých dospelých obyvateľov Japonska vo veku od 18 do 32 rokov, príznaky tohto javu však môžeme badať u ľudí po celom svete, a to nielen u mladých dospelých, ale aj u starších ľudí a u rodičov, ktorí sa rozhodli ostať doma a starať sa o deti.

Foto: unsplash

Ľudia, ktorí hikikomori trpia, zvyčajne nezvládajú nároky, ktoré sú na nich kladené alebo ich zvládať nechcú. Práve preto je fenomén tak rozšírený najmä v Japonsku, dôležitý je tu totiž úspech v práci aj v škole a zlyhanie je jednoducho neprípustné. Aby mladí ľudia nemuseli čeliť neúspechu a sociálnemu nesúhlasu, uzavrú sa pred svetom. Dni väčšinou prespia a noc trávia hraním videohier, surfovaním po internete alebo inými aktivitami.

Nová definícia hikikomori

Aj preto sa vedci snažia vyvinúť presnú a jasnú definíciu hikikomori, ktorá by pomohla ľahšie extrémnu sociálnu izolovanosť včas odhaliť a trpiacim jedincom pomôcť. Doterajšia definícia zahŕňala sociálnu izoláciu, pociťovanie širokej škály negatívnych emócií a paralýzu, teda neschopnosť vymaniť sa z osamelosti.

V rámci novej definície vedci stanovili niekoľko kľúčových elementov. Dôležité je napríklad to, koľko času strávi jedinec sám vo svojom domove a kedy dôjde k prekročeniu zdravej hranice. Predtým sa medzi príznaky rátalo aj to, ak sa jedinec zámerne vyhýbal sociálnym situáciám, ľudia sa však neraz nevyhýbajú sociálnym situáciám kvôli pociťovanej úzkosti, ale jednoducho preto, lebo im je tak lepšie.

Foto: unsplash

Ďalším kritériom je pociťovaná nespokojnosť. Aj v extrémnej sociálnej izolácii sa totiž môžu niektorí jedinci cítiť dobre, čím dlhšie však tento stav trvá, tým je spokojnosť nižšia a následky osamelosti nebezpečnejšie. Navyše, prítomné môžu byť ďalšie ťažkosti, čo sa neraz neberie do úvahy. Napríklad, ak jedinec trpí depresiou, môže zároveň prežívať aj stav hikikomori, problémom však je, že tento jav ešte v mnohých prípadoch nie je vnímaný ako stav ohrozujúci zdravie. Lekári ho preto prehliadajú.

Čo sociálnu izoláciu spôsobuje?

Osamelosť sa často vníma ako problém, ktorý by si mal každý vyriešiť sám, máme pocit, že je to niečo mimo kompetencie odborníkov. Ide však o zdieľaný problém a to bez ohľadu na to, či ide o mladého obyvateľa Japonska, seniora na vozíčku alebo mamu v domácnosti. Pocity osamelosti trápia každého tretieho dospelého človeka, a to aj na Slovensku. Máme menej dôverných priateľov, nemáme sa komu zdôveriť a sociálna sieť, teda ľudia, na ktorých sa môžeme spoľahnúť, sa zužuje čoraz viac.

Foto: unsplash

Odborníci sa obávajú, že v značnej miere k extrémnej osamelosti prispieva online komunikácia, aj keď práve tá mala pôvodne komunikáciu uľahčiť. Ide totiž o alternatívu, ktorá si nevyžaduje priamy ľudský kontakt, ten je však k zdravej existencii a k mentálnej pohode nevyhnutný. Internet však z osamelosti nemožno viniť. K izolácii ľudí totiž prispieva mnoho faktorov, od výrazných generačných rozdielov až po úbytok sociálnych zručností.

Ako uvádza portál BBC, podľa výskumu z minulého roka, hikikomori zažívali vyše pol milióna Japoncov, odborníci si však myslia, že ich je omnoho viac a po celom svete sú izolovaných ľudí milióny.

BBC, Science Daily, Neuroscience News
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )