Foto: wikimedia.com

Lukáš Mužla / / Série
Adolf Hitler mal ambiciózny plán prestavať Berlín na Svetové hlavné mesto. Takto to v ňom malo vyzerať.

Adolf Hitler bol človek s ambicióznymi nápadmi, to sa mu musí nechať. Okrem desivej vízie Tretej ríše a ovládnutia Európy nacistickým režimom nám to dokázal napríklad prototypom supertanku Ratte, či stavbou jedného z najväčších dovolenkových rezortov tých čias, do ktorého však nikdy žiadny hosť nezavítal. Málo kto však vie aj o ďalšom megalomanskom projekte Adolfa Hitlera. Sníval totiž o prestavbe Berlína na Svetové hlavné mesto Germania. A takto malo vyzerať. 

Podľa legendy (nacistickej propagandy) vznikli prvé nákresy Germanie už v roku 1924 vo väzení v Landsbergu, kde bol v tom čase uväznený budúci kancelár nacistického Nemecka. Adolf Hitler na tomto mieste napísal aj encyklopédiu nacizmu – Mein Kampf, knihu plnú šovinizmu, rasizmu, antisemitizmu a militarizmu. O asi 10 rokov sa Adolf Hitler stáva vodcom Nemecka a okrem vojny sa pripravuje aj na stavbu Svetového hlavného mesta, Germanie.

Krátko po uchopení moci Hitler prepustil hlavného architekta nemeckej metropoly Berlín. Na jeho miesto sa dostal mladý nadšenec nacistickej ideológie a Hitlerov obľúbenec Albertov Speer. A práve on dostal od Hitlera pokyn premeniť jeho megalománsku myšlienku prestavby Berlína do reality. Za jeden rok mal vypracovať projekt, ktorý by z mesta vytvoril Svetové hlavné mesto, ktoré bude odzrkadľovať silu, čistotu a ambicióznosť nacizmu. To sa písal rok 1937 a Speer svoju úlohu skutočne splnil.

Foto: Wikimedia

Projekt Germanie uzrel svetlo sveta v januári 1938. Nacistická propaganda nešetrila superlatívami a dokonca i Hitler nazval Speera géniom. Vodca nacistického Nemecka sľúbil, že Berlín sa na Svetové hlavné mesto premení do roku 1950. Germania mala byť najväčším mestom a pýchou Európy.

Základom nového konceptu prestavby Berlína boli dve hlavné osi (severo-južná a západo-východná). Severo-južný koridor mal mať dĺžku 7 kilometrov, na jeho koncom sa mali nachádzať železničné stanice a celý vymedzený priestor mal byť pešou zónou. Tá mala slúžiť najmä pre ohromujúce prehliadky vojenskej techniky nacistického Nemecka. Pešiu zónu mali lemovať honosné administratívne budovy – úrady a ministerstvá. Súčasťou tohto koridora mali byť aj dve megalomanské stavby pochádzajúce z ruky Adolfa Hitlera.

ger-Welthauptstadt_Germania
Na severo-južnej osi mal stáť obrovský víťazný oblúk. Tak veľký, že by sa ten z Paríža mohol pokojne umiestniť pod ten v novej Germanii. Na jeho steny Hitler plánoval zvečniť celkom 1,8 milióna mien padlých nemeckých vojakov z prvej svetovej vojny. Najohromujúcejšou stavbou však mala byť Sieň národa (Volkshalle). Na ploche pred dnešným Ríšskym snemom mala stáť táto hala pre asi 180-tisíc ľudí, ktorá mala byť podľa Speera akýmsi miestom uctievania Hitlera. Volkshalle mala byť najväčšou krytou budovou sveta s výškou 290 metrov. Vedci dokonca predpokladali, že táto budova bude mať vo svojom vnútri vlastné počasie, nezávislé od vonkajších podmienok.

Foto: Wikimedia

Druhá, západo-východná os už bola menej ambiciózna. Viesť mala k Olympíjskemu štadiónu a jej súčasťou malo byť okrem pamätníkov a stavieb pripomínajúcich a oslavujúcich nacistickú ideológiu i univerzitné mestečko. Z celkového plánu prestavby Berlína na Svetové hlavné mesto sa nakoniec uskutočnilo len niekoľko menších zmien. Napríklad bulvár smerom na západ od Brandenburskej brány, Schwerbelastungskörper, vtedajšie ministerstvo letectva, či letisko Tempelhof.

Berlin

Napriek tomu, že Germania vo svojej podstate nikdy nevznikla, Berlín istou zmenou v období druhej svetovej vojny prešiel. Pod vedením architekta Speera pracovalo v meste asi 130 000 ľudí, z ktorých bolo podľa záznamov minimálne 30 000 väzňov z koncentračných táborov. Mnohí domáci Berlínčania prišli o svoje domovy, keď sa museli nútene vysťahovať v prospech zmien, ktorými mesto prechádzalo. Hitlerov megaplán Germanie tak nakoniec nevznikol. Namiesto toho skončil Berlín na konci vojny v troskách.

Pozri aj: Toto je muž, ktorý dobrovoľne vstúpil do koncentračného tábora, aby svetu odhalil jeho nechutné hrôzy

allthatisinteresting.com, wikipedia.comhistoryweb.dennikn.sk (Mgr. Jakub Drábik, PhD)
0
Komentovať (0)