Vo väzení si odpykáva 19-ročný trest za falšovanie zmeniek. Po siedmich rokoch by sa údajne mohol pokúsiť dostať na slobodu. Marian Kočner a jeho právnici sa spoliehajú na nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ a na novelu Trestného zákona.
Ich spojenie by podľa obhajcov bývalého podnikateľa znamenalo uplatnenie nižších trestných sadzieb a Kočner by tak mohol vyjsť z väznice v Leopoldove v predstihu. Na Najvyššom súde SR (NS SR) pritom od apríla 2024 čaká Kočnerovo dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktorým by NS SR mohol rozhodnutie z januára 2021 zrušiť.
Ako však pre interez uviedol advokát Peter Kubina, neexistuje prípad, kedy by bol právoplatný rozsudok v trestnom konaní revidovaný, či už na základe dovolania, návrhu na obnovu konania alebo ústavnej sťažnosti, výlučne z dôvodu, že po jeho právoplatnosti sa zákonom znížila trestná sadzba.
„Existujú prípady, keď bol právoplatný rozsudok zrušený z iných právnych dôvodov, napríklad pochybení, a následne v novom konaní sa už ukladal trest podľa medzičasom zmiernenej sadzby,“ dodáva a ako príklad uvádza prípad odsúdeného Mariána Kučerku.
Všeobecný právny princíp
Vodič kamióna spoločnosti Baji Trans nemal v aute vyhovujúce zariadenie – tachograf, na zaznamenanie odpočinku riadiacej osoby. Firma, ktorá dostala pokutu, s ňou nesúhlasila, podala správnu žalobu, a tá sa dostala na Najvyšší správny súd, kde ju zastupoval Michal Madzák, teda tá istá osoba, ktorá obhajuje aj Kočnera.
V auguste 2023 bolo prerušené konanie o správnej žalobe. Súd sa pred rozhodnutím obrátil na Súdny dvor EÚ a položil mu prejudiciálne otázky, ktoré sa týkali výkladu Charty ľudských práv EÚ aj zásady lex mitior.
Rozsudok padol v piatok a hovorí, že v tomto prípade je Najvyšší správny súd „v zásade povinný uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení tohto súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na to, že vo vnútroštátnom práve sa toto rozhodnutie považuje za právoplatné“.
Čo je to lex mitior?
Lex mitior je princíp miernejšieho zákona. Ide o právny princíp, podľa ktorého sa v trestnom konaní aplikuje ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, ak sa zákon medzi spáchaním činu a rozhodnutím zmenil.
Znamená to teda, že ak niekto spáchal čin v čase, keď zaň hrozil vyšší trest, ale zákon sa medzitým zmenil a trest sa znížil, súd má povinnosť použiť miernejšiu, novšiu verziu zákona. Práve preto môže byť novela Trestného zákona pre Kočnera prínosnou.
Zásada lex mitior je podľa Kubinu v trestnom práve uplatniteľná vždy, keď sa rozhoduje o uznaní viny a uložení trestu. „To sa v našom trestnom procese deje iba na súde prvého stupňa a na odvolacom súde, nikdy nie na súde dovolacom. Dovolací súd totiž nikdy nemôže obvineného sám uznať vinným a uložiť mu trest, prípadne oslobodiť ho spod obžaloby,“ upozorňuje.
Výnimka môže podľa neho nastať len v prípade, ak po právoplatnom odsúdení dôjde k úplnému zrušeniu danej skutkovej podstaty, teda v tomto prípade by falšovanie cenných papierov muselo podľa zákona nebyť trestným činom.
„Len v takom prípade sa revidujú právoplatné rozsudky výlučne na základe zmeny zákona. Ak by sa aplikácia zásady lex mitior mala rozšíriť tým smerom, že aj zmiernenie trestných sadzieb by samo osebe malo byť dôvodom na revíziu právoplatných rozsudkov, tak na to by sa vyžadovala buď zmena zákona alebo presvedčivo odôvodnené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ,“ vysvetľuje Kubina ďalej.
Čo to znamená pre Kočnera?
Podľa Súdneho dvora EÚ musí byť vždy zohľadnený miernejší zákon, aj keď by to v danom štáte nebolo bežné. Práve túto argumentáciu chce využiť Kočnerov obhajca Mandzák, ktorý rozhodnutie označil za prelomové a tvrdí, že by mohlo ovplyvniť aj Kočnerovu kauzu. „Toto rozhodnutie bude mať jednoznačne dosah na všetky trestné kauzy,“ uviedol.
Kočnerovi má hrať do karát minuloročná novela Trestného zákona, ktorá znížila aj sadzby za falšovanie, pozmeňovanie alebo neoprávnenú výrobu cenných papierov. Pôvodný trest, ktorý sa pohyboval v rozmedzí 12 až 20 rokov, bol znížený na päť až 12 rokov.
Keďže Kočner si doteraz odsedel asi sedem rokov, po úspešnom dovolaní a rozhodnutí o miernejšom treste by mohlo dôjsť k okamžitému prepusteniu na podmienku.
Peter Kubina však hovorí, že úvahy Kočnerovho obhajcu aktuálne považuje za veľmi predčasné až hypotetické. „Z najnovšieho rozsudku Súdneho dvora EÚ totiž nevyplýva, že by zmiernenie trestnej sadzby, prijaté po právoplatnosti rozsudku, malo byť samo osebe dôvodom na revíziu a zrušenie rozsudku.“
Nie je to také jasné
Kočner a jeho obhajoba sa síce tešia, na druhej strane však stojí Najvyšší súd, ktorý môže na prípad pozerať z úplne iného pohľadu. Ako upozornil denník SME, prokurátor zmenkovej kauzy Ján Šanta už vopred upozornil na to, že zmiernenie Kočnerovho trestu považuje za nepredstaviteľné.
Prístup Najvyššieho súdu tiež nemusí kopírovať príklad, na ktorom Mandzák zakladá svoje tvrdenia. Už nedávno sa to potvrdilo pri dovolaní skupiny odsúdenej za drogovú trestnú činnosť, a napriek tomu, že ide o inú trestnú činnosť, ako v prípade bývalého podnikateľa, senát upozornil na rozdiely medzi kasačným konaním a medzi dovolaním v trestnom konaní.
„Okrem toho, aby vôbec bolo možné uvažovať o aplikácii záverov tohto rozsudku na prípad odsúdeného Kočnera, muselo by v jeho prípade dochádzať k aplikácii práva Európskej únie, k čomu podľa môjho názoru nedošlo a nedochádza, pretože právna úprava trestného činu falšovania cenných papierov v Trestnom zákone nie je výsledkom implementácie práva Únie,“ argumentuje Kubina.
Podľa jeho slov je v tejto chvíli teda jasné a isté iba to, že ak by dovolací súd u tohto odsúdeného uznal niektorý z už prezentovaných dovolacích dôvodov – právnych pochybení namietaných obhajobou v dovolaní, a na základe toho by jeho odsudzujúci rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, tak v takomto novom konaní by už súd musel postupovať a prípadný trest ukladať podľa aktuálne účinného zákona, teda v zmiernenej trestnej sadzbe.
„Ale toto by platilo aj bez aktuálneho rozsudku Súdneho dvora EÚ. Zároveň, keďže išlo o väzobnú vec, tak dovolací súd by v prípade zrušenia a vrátenia veci na nové konanie zároveň rozhodoval o tom, či obvineného zoberie do väzby,“ dodal.
Nahlásiť chybu v článku