Aj keď je človek tvor odolný a často nás udivuje, čo všetko zvládne a z akých závažných úrazov sa dokáže zotaviť, fascinujúca je aj opačná stránka. Čo všetko môže viesť k rôznym chorobám, poruchám, bizarným zážitkom a zmenám nášho tela? Stačí nepatrná zmena v mozgu a môže sa obrátiť naruby celý život dotyčného. Počuli ste už niekedy o neglect syndróme?

Ide o tzv. spatial neglect syndrome, alebo len skrátene neglect syndróm. Je to porucha, ktorá vzniká najčastejšie ako následok porážky, mozgových lézií a iných poranení mozgu. V 80 percentách prípadov vzniká neglect pri poranení pravej hemisféry mozgu a jedinec má narušené videnie na opačnej, ľavej strane, napriek tomu, že jeho oči sú v poriadku. Napríklad ak jedinec dostane porážku v pravej hemisfére mozgu a poruší sa zorné pole, pacient sa správa ako keby svet na ľavej strane vôbec neexistoval, napriek tomu, že fyzicky je schopný otočiť sa vľavo a pozrieť sa. Často sa stáva, že jedinec si svoju chorobu neuvedomuje. Pacient nemá pocit, že by mu niečo chýbalo, preto sa ani nesťažuje a nič vľavo nevyhľadáva a nevníma to ako problém.

V extrémnych prípadoch sa dokonca stáva, že ak má pacient s neglectom pred sebou tanier s jedlom, zje len jeho polovicu a sťažuje sa na hlad, pretože tá druhá polovica jedla na tanieri pre nich jednoducho neexistuje. Viete, ako sa to dá vyriešiť? Otočíte im tanier tak, aby jedlo mali na tej strane, ktorú vidia a oni spokojne konzumujú ďalej. Zaujímavé tiež je, že ak poprosíte človeka trpiaceho neglectom, aby nakreslil hodinky, buď napíše len polovicu čísel, alebo všetky čísla z ciferníka vpíše na jednu polovicu kruhu tvoriaceho hodinky.

Ignorácia polovice sveta sa netýka len okolitých podnetov, ale aj ich vlastného tela. Napríklad ak trpí neglectom žena a používa make-up, namaľuje si len pravú polovicu tváre. Tak isto chlap si oholí len pravú časť tváre, kým ľavú odignoruje, ako keby ani neexistovala. Problém môžu mať tiež s pohybovaním sa v priestore, konkrétne s narážaním do predmetov, napríklad do dverí nachádzajúcich sa vľavo. Zriedkavo dochádza aj k bludu, kedy pacient úplne popiera existenciu ľavej časti svojho tela.

Porucha neovplyvňuje len vnímanie prítomnosti, ale aj celú pamäť. Ak teda poprosíte pacienta, aby nakreslil nejaký predmet, ktorý si pamätá z minulosti, nakreslí len jeho polovicu. Zatiaľ nie je jasné, čo sa spomienok týka, či je porušená samotná spomienka a v pamäti sa zachovala len jej časť, alebo je spomienka neporušená, ale jej polovica je jednoducho ignorovaná, tak ako vonkajší svet „neglectika“.

Jedným z ľudí trpiacich neglectom je aj 64-ročný Allan Burges, ktorý v roku 2007 utrpel porážku. Jej následkom nevníma ľudí, predmety ani zvuky na ľavej strane. Tvrdí, že táto porucha pre neho vytvorila dva svety. Ten starý, ktorý skončil v roku 2007, a nový, ktorý v tom istom roku začal. Zaujímavé na tomto pánovi je, že pred tým, ako ho postihla porážka, živil sa ako šofér, čo musel kvôli neglectu samozrejme zanechať. Viete si predstaviť šoférovať niekoho, kto nevidí a nepočuje nič, čo sa deje vľavo?

Na počudovanie sa teraz Allan venuje maľovaniu, ktoré sa stalo podstatnou súčasťou jeho života. Napriek tomu, že aj jeho schopnosť maľovať je ovplyvnená poruchou, čerpá z umenia potešenie. Ak ale dáte Allanovi prekresliť pohľadnicu, na ktorej sú dva žltochovosty, ten vpravo bude nádherne vykreslený, plný farieb a detailov, kým ten vľavo ostane nedokončený, odignorovaný. Ďalšou nevýhodou tejto poruchy je, že Allan nemôže ísť von sám, pretože sa drží len na pravej strane chodníka, do všetkého vráža a nevšimne si žiadne nebezpečie prichádzajúce z ľavej strany. Ľahko by preto mohol prísť k úrazu.

Napriek tomu, že si sami pacienti neglect neuvedomujú, ak sú často znova a znova upozorňovaní, že napríklad s ich kresbami niečo nie je v poriadku, pripustia, že sa niekde stala chyba a dlhodobým tréningom svoje schopnosti vedia do istej miery zlepšiť.

Nie je jednoduché presne opísať, ako vyzerá svet človeka trpiaceho neglectom. Skúste si však dať napríklad hárok papiera hranou na nos, zavrieť ľavé oko a prejsť sa tak po byte. Vidieť svet v celej jeho kráse a pestrosti považujeme za takú samozrejmosť, že si ani neuvedomujeme, koľko námahy náš mozog stojí, aby celý obraz zostrojil. Obzrite sa teda okolo seba a všímajte si čo najviac krásnych vecí tak, ako sú, v celku.

psych.sk (Petra Sušaninová)