foto: Aleš Tvrdý

Čo ma tu čaká, mi je jasné hneď na letisku so slamenou strechou.

Popod dvere na toalete sa mi snažil niekto ukradnúť batoh. To by bolo privítanie! Našťastie sa mu to nepodarilo a ja som bol o poznanie obozretnejší. Doprava v Dominikánskej Republike nemá žiadne pravidlá. Pre domácich. To, že je zelená, ešte neznamená, že nepôjde žiadne iné auto. Na červenej domáci nestoja ale turisti musia, lebo policajti na to dávajú pozor. Niekedy priam až striehnu.

Dosť bolo však negatívnych referencií. Aj napriek nim je v tejto krajine skutočne krásne! Bol som si pozrieť najmä také miesta, ktoré nie sú v dovolenkových katalógoch.

Samana

Karibské more je ako halucinogén, foto: Aleš Tvrdý

Z obľúbeného letoviska Punta Cana ani netreba ísť ďaleko. Polostrov na severovýchode krajiny je niečo ako raj v raji. Vedia o tom aj domáci a preto si toto miesto veľmi dobre strážia. Nie všade sa však v národnom parku dá dostať. Niekedy len po dlhých a otravných byrokratických naťahovaniach. Ak vôbec. Aj bez toho sa však dá vidieť naozaj veľa.

Vodopád El Limon je jedna z top lokalít. Treba si však dať pozor na to, ako sa k nemu dostať. Miestni biznismeni tu totižto zamestnávajú deti a tie od svitu do mrku jazdia na somárikoch, aby ukázali túto krásu turistom. Sú to klamári a chcú len získať peniaze, takže im netreba „sadnúť na lep!“
Okolo pobrežia, v prvých mesiacoch každého roka, migrujú veľryby a tie sa dajú sledovať z brehu. Najkrajšie pláže Las Galeras vyzerajú o poznanie lepšie v tieni palmy a upečenou rybou na tanieri.

Lokálne dobroty, foto: Aleš Tvrdý

Damajagua

Na severnej strane ešte zostávam. Síce tu je len oceán, namiesto karibského mora, no nevadí mi to. Idem hlbšie do vnútrozemia. Tu na krásne pláže zabudni. Tu je srdce krajiny a to je skryté v mnohokrát ťažko dostupnom teréne. Upravené asfaltové cesty sa pominú tak rýchlo, ako sľuby politikov po tom, ako sa dostanú do svojich parlamentných kresiel.

Tu sa čas meria trochu inak. Nikto sa nikde neponáhľa a treba sa pripraviť na to, že aj taký 200 km úsek dáš autom za 8 hodín. Tu nejazdia turistické autobusy, no krása krajiny je tu takpovediac zadarmo.

Vnútrozemie krajiny je celkom odlišné od pobrežia, foto: Aleš Tvrdý

A prečo sa tu teda trepem? Práve tu, v horách, je skvelé dobrodružstvo v podaní 27 vodopádov Damajagua. Ide o prírodné útvary, ktoré rieka vymyla do skál za mnoho tisíc rokov. Koryto rieky tak slúži pre nadšencov mierneho adrenalínu. Niečo, ako prírodné tobogany spolu s jazierkami a takisto prírodnými skokanskými mostíkmi v podobe veľkých skál. Viaceré z atrakcií dosahujú úctyhodnú výšku niekoľkých metrov.

Salinas

Národný Park Dunas de Salinas, foto: Aleš Tvrdý

Tu sa vyberám len kvôli jednému miestu. Národný park Dunas de Salinas, ktorý zaberá značnú časť malého polostrova. Niektoré z pieskových hôr presahujú výšku desiatok metrov.

Je to skutočne príjemné miesto na oddych. Len tak sa bezstarostne prechádzať po tejto pustatine bolo skvelé. Jediné zvuky, ktoré sa tu dali identifikovať, boli len donekonečna naháňajúce sa zrnká piesku, ktoré so sebou prenášal prúd vetra, ako nerozhodný zákazník počas vianočných výpredajov.

Tento prúd dokonale využívajú aj početné kŕdle pelikánov, ktoré vo vzduchu brilantne manévrujú v dostatočnej vzdialenosti od najväčšieho parazita na planéte. Od človeka.

Severné pobrežie krajiny je raj pre surfárov kvôli väčším vlnám a ja tu aj lacnejšie, foto: Aleš Tvrdý

Podľa toho sa zrejme riadia aj kraby rôznych veľkostí. Tie si more užívali azda viac, ako ja. Bezhlavo sa hádzali do veľkých vĺn, ako profesionálni kaskadéri. Avšak, keď som sa k ním priblížil viac, ako bola ich „komfortná“ zóna, bleskurýchle sa zahrabali do piesku. Zrejme vedia, čo čakať od ľudí. Aj oni asi vedia, kde je väčšia šanca na prežitie.

Bayahibe

Síce trochu viac komerčné, no ešte stále nie preplnené. Len dve hodiny autom vzdialené od hlavného mesta Santo Domingo. Východiskovým bodom sa stal aj pre hollywoodskych filmárov. Práve tu sa nakrútilo viacero pamätných trhákov, zo strieborného plátna. Takmer biele pláže omývané tyrkysom z Karibského mora, je zážitok na celý život.

Aj domáci obyvatelia tu takisto radi chodia tráviť svoj voľný čas a preto vôbec nie je núdza o príjemné stretnutia s nimi. Len tak prehodiť zopár slov, dať si pohár Cuba Libre, ktorého to ju možno toľko, ako rýb v mori alebo sledovať, ako sa hrá domino. To je to pravé čaro tejto krajiny!

Čo sa ešte oplatí vedieť a možno sa zíde:

Tradičný tanec „bachata“ (čítaj bačata). Je celkom jedno, či ide o hlavné mesto, alebo vidiek, hory alebo pláže, jachtu alebo autobus. Hrá všade a Dominikánci ju priam milujú. Vyhráva na každej ulici, v každom aute alebo pred každým domom.

Oplatí sa skúsiť ovocie, zeleninu a ryby. No a samozrejme rum. Ten je lacnejší, ako voda a bez neho to proste nejde.

Vo vnútrozemí je navigácia nevyhnutnosť, foto: Aleš Tvrdý

Ubytovanie sa dá zohnať rôzne. Aj priamo na mieste lacné malé (väčšinou rodinné) penzióny. Juh krajiny je spravidla drahší ako sever. Môžeš to urobiť aj tak, ako ja. Dva týždne som spával v prenajatom aute a niekedy to striedal s lacnými penziónmi.

Bezpečnosť v krajine je téma dosť rozsiahla. Cez deň to je ok a každý si užíva slnko, ale večer po zotmení sa turistom neodporúča vychádzať von.
Doprava po krajine je dosť veľká výzva a zábava zároveň. Mimo miest to je fajn, ale v mestách nie sú pravidlá, značky, no proste nič. Riadi sa inštinktmi alebo spomaľovačmi na ceste. Domáci nezvyknú dodržiavať ani tie najzákladnejšie pravidlá akceptované všeobecne vo svete. No ty ich dodržuj. Policajti mnohokrát čakajú na priestupok turistov a dokážu vyrobiť poriadne problémy na niekoľko dní. Takže ak si nechceš znepríjemniť výlet behaním po úradoch, tak to radšej akceptuj.

Ale inak je tu bezpečne

V noci nesvieti pouličné osvetlenie takže na cestách to je naprd. Nesvietia ani vodiči, aby ušetrili žiarovky v autách. Takisto v cestách chýbajú poklopy na kanáloch.

V príbehoch z ciest a článkoch z mojich ciest zistíš, že aj ty môžeš cestovať kamkoľvek po celom svete.
Uložiť článok

Viac článkov