Foto: TASR/AP

Nie som lekár, vedec ani výskumník, ktorý sa zaoberá hocijakým zberom informácií o vírusoch, baktériách či chorobách.

Chcem len napísať to, ako vyzerá každodenný život v krajine, kde mal byť dopad vírusu Covid-19 veľmi silný. Žijem na Taiwane. Počas januára, kedy viróza v Číne už bola v najväčších obrátkach, som bol práve v tejto krajine. Vo februári som sa presunul do Thajska, kde takisto vládla obdobná situácia. Teraz, v marci, som opäť naspäť na Taiwane.

Zo Slovenska čítam rôzne informácie. Či už zo spravodajských portálov alebo zo sociálnych sietí. Taiwan, Thajsko aj Slovensko sú od seba tisíce kilometrov vzdialené, no čelia rovnakému problému. Vírus Covid-19. Rozdiel vnímam najmä v tom, ako sa uberá každodenný život v týchto krajinách.

Svet/Taiwan, Thajsko, Slovensko

Skôr, ako sa vírus dostal do Európy (neskôr na Slovensko), tak v Ázii už nejaký čas nebol novinkou. Zo Slovenska som dostával takmer na dennej báze správy o tom, ako si mám dávať pozor alebo ako to tu vyzerá. Od mojich priateľov, tu v Ázii, som nedostal ani jednu takúto správu. V skratke asi tak, že zo Slovenska mi chodilo veľa poplašných a varovných správ.

Nedá sa povedať, že dnešným dátumom je nav Taiwane pokoj a po víruse už niet ani stopy. To nie, stále je to aktuálna téma. Situácia sa však výrazne zmenila doma na Slovensku. Za pár dní sa na Slovensku infikovalo vírusom viac ľudí ako na Taiwane za 4 mesiace (Taiwan 50 infikovaných). Ak bude tempo infikovaných narastať tak, ako za uplynulé dni, tak na Slovensku bude viac infikovaných ako aj v Thajsku. Tam je ich k dnešnému dňu 114.

Foto: TASR/ AP Photo (Ahn Young-joon)

Nevyvodzujem žiadne závery. Len chcem opísať, ako prebiehal život na Taiwane a v Thajsku počas toho, keď vírus Covid-19 prepukol a šíril sa z Číny dnes už do celého sveta. Zámerom tohto článku je rozšíriť spôsob, akým sa chránia obyvatelia krajín, ktoré boli a stále sú v geograficky bližšom kontakte s epicentrom vírusu.

Pred pár dňami bol publikovaný článok o tom, ako by práve táto krajina mala ísť príkladom celému svetu s bojom či prevenciou proti vírusu. Ako som to vnímal ja ako cudzinec?

Taiwan – január 2020

Keď sa v decembri potvrdili prvé výskyty v epicentre šírenia (Čína), tak ba Taiwane bol medzi obyvateľmi pokoj. Žiadna panika. Ľudia tu stále nosia na tvárach rúška. Jednak kvôli znečisteniu vzduchu, ak sú chorí alebo aby nedýchali prach z ciest, keď jazdia na skútroch. Je jedno, či je leto alebo zima. Každý deň som na uliciach stretával mnoho ľudí, ktorí si takto kryli ústa a nos.

Po tom, ako taiwanská vláda potvrdila virózu Covid-19, urobila adekvátne a bezpečnostné nariadenia. Medzi Čínou a Taiwanom dennodenne cestuje mnoho ľudí, či už za prácou alebo na dovolenku. K tomu sa pridajú aj zahraniční turisti. Migrácia obyvateľov tu je teda na značne vysokej hodnote. Bol január a blížil sa Čínsky nový rok. To je pre obyvateľov Taiwanu aj Číny najdôležitejšie obdobie v roku. Je to ako naše Vianoce, no trvá to 5 dní. Vtedy sa stretáva rodina, priatelia, známi… Skrátka všetci chodia všade. Je to však aj najhoršie obdobie na ochorenie akéhokoľvek charakteru.

foto: TASR/AP

Taiwan je územie o niečo málo menšie ako Slovensko, no žije tu zhruba 24 miliónov obyvateľov. K tomu sa pridajú ešte cudzinci, ilegálni návštevníci. „Dohodnime sa“ na čísle 25 miliónov. Koncentrácia a pohyb obyvateľstva sú teda naozaj masívne. Plus ten sviatok na 5 dní.

Lenže sviatok — nesviatok, vláda Taiwanu mala negatívnu skúsenosť z minulosti, keď nie celkom dobre zvládli virózu SARS. Preto sa k aktuálnemu Covid-19 postavili zodpovednejšie. Po tom, ako sa v Číne situácia nezlepšovala, boli zrušené lety medzi Taiwanom a vybranými destináciami v Číne. To som si ja, samozrejme, všimnúť nemohol. Písalo sa v tlači. To, čo som sledoval, bolo niečo iné.

Ľudia boli pokojní. Ťažko povedať, či robili nákupy kvôli zásobám a obavám z virózy alebo pred Čínskym novým rokom. Obchody boli takisto plné, ako u nás pred Vianocami. V nákupných košíkoch mali všetko možné, nielen rúška a ďalšie hygienické potreby. Toto teda posúdiť neviem. Neprehliadnuteľné však bolo to, ako sa zmenili verejné miesta a miesta, kde sa zhromažďovali ľudia.

Pred vstupom do nemocníc, lekární, športovísk, staníc či letísk bolo vždy stanovište, ktoré sa nedalo obísť. Tu sa nikto nevyhol meraniu teploty. Vyzeralo tak, že keď som išiel na plaváreň zmerali mi teplotu. V závislosti od toho, či som mal pozitívny/negatívny výsledok ma buď pustili dnu alebo nie. Pri vstupe k zubárovi mi hneď v čakárni zmerali teplotu a nastriekali na ruky dezinfekčný prostriedok na očistenie rúk. Idem na večeru, zamestnanec mi zmeria teplotu. Na uliciach ľudia stále nosili rúška. To však nebolo nič nové.

Foto: SITA/AP

Na všetkých miestach, kde sa stretávajú a zhromažďujú ľudia sú pripravené bezplatné dezinfekčné prostriedky na ruky. Niektoré obchody, ktoré pred vypuknutím virózy nedržali ako predajný sortiment rúška ich teraz predávajú. Cena je však stále rovnaká. Iba tie kusy sú drahšie, ktoré sú nejak ozdobné, značkové (Disney) alebo kvalitnejšie.

Priamo počas osláv Čínskeho nového roku som predával na ulici svoje fotografie z ciest. Robím to pravidelne. To však znamená, že som bol na veľmi frekventovanej ulici, kde sa prechádzalo denne veľa ľudí. Bolo jasne vidieť, že tam nie je toľko ľudí, ako po predošlé roky, ale aj tak sa okolo mňa premleli desaťtisíce ľudí. Ak nemám rúško, tak mi ho po chvíli niekto ponúkne. Zadarmo.

V susednom meste sa potvrdilo pár pozitívne testovaných ľudí na Covid-19. Reakcia na to je taká, že ľudia nosia rúško ešte častejšie, stále je však pokoj. S priateľmi kde-tu prehodíme pár viet o víruse, ale inak sa o tom vôbec nebavíme. Stále je pokoj. V obchodoch je všetkého toľko ako aj po iné dni.

Hneď po skončení osláv Čínskeho nového roku smerujem na druhú stranu ostrova, odkiaľ mi ide lietadlo do Thajska. Uplynulých 5 dní som strávil na ulici a premlelo sa okolo mňa veľa ľudí. Ráno mi síce zubár opäť meral teplotu a dopadlo to dobre, no aj tak nechcem byť potenciálny rozširovač virózy. Znovu si dávam na tvár rúško a takto idem na autobusovú stanicu. Celú cestu v autobuse, na letisku a aj v lietadle si takto zakrývam tvár pred prípadným šírením Covid-19.

Thajsko – február 2020

Po prílete do Bangkoku sa hneď meria cestujúcim telesná teplota. Všetko ide rýchlo a hladko. V meste je takisto všetko v poriadku. Stretávam ľudí s rúškom aj bez. Čo ma však prekvapuje, je kampaň, ktorá sa nedá prehliadnuť. Na zastávkach sú plagáty so sloganmi „Covid-19 spoločne to proti tebe zvládneme“, „Covid-19 my ťa porazíme“ alebo podobne. Takisto je veľa plagátov s informáciami o tom, ako sa prejavujú syndrómy tejto virózy. Nechýbajú kontaktné telefónne čísla kam treba volať, ak si niekto zistí sprievodné symptómy.

foto: Aleš Tvrdý

Krajina prijíma prísnejšie opatrenia. Aerolínie píšu pasažierom, že sa ospravedlňujú za zdržanie na letiskách, pre meranie teploty a dodatočné opatrenie kvôli Covid-19. Všetko ostatné je podobné ako na Taiwane. Na zastávkach metra sa bezplatne používa dezinfekčný prostriedok. Rúška sa dajú kúpiť kdekoľvek za rovnakú cenu aká bola aj pred vypuknutím virózy.

Časom sa zmenilo to, že thajská vláda zverejnila zoznam krajín, ktoré patria medzi rizikové. Cestujúci z týchto oblastí majú v Thajsku automaticky povinnú 14-dňovú karanténu a ch rodinní príslušníci takisto. Miesta, kde sa pohybovali infikované osoby, sa dôkladne dezinfikujú.

Taiwan– marec 2020

V lietadle na Taiwan dostávam okrem imigračnej karty ešte ďalšiu. Novinka. Je to kvôli aktuálnej viróze Covid-19. Po pristátí sa čaká na zamestnancov, ktorí ju odo mňa zoberú a poznačia si moje údaje. Ak by som cestoval z krajín, ktoré patria do tzv. rizikovej zóny, tak okrem toho absolvujem dodatočné zdravotné kontroly. Tým sa kontrola na letisku končí.

V meste je opäť všetko tak, ako aj pred tým. V obchodoch je všetkého dosť, ľudia sa tvária neutrálne (usmievajú sa), nosia rúška, život pokračuje ďalej. Stále platia nariadenia a povinnosti spojené s rizikovými krajinami. Zvýšili sa pokuty za nedodržanie týchto nariadení.

Ďalšie informácie

Som stále v kontakte s priateľmi v Číne aj Hongkongu. Práve v druhej zo spomínaných krajín mali problém s rúškami. Bol ich nedostatok a nedali sa ani kúpiť. Dnes majú iný problém. Použité rúška vyplavili pláže v okolí a vyzerá to ako na smetisku. Takisto som komunikoval s Čínou. Priatelia mi posielali správy o tom, čo sa deje v ich krajine.

Peking: Akonáhle bolo vláde jasné, že sa vírus neudrží len v jej epicentre, začali sa prísne pravidlá aplikovať aj v hlavnom meste. To bola jediná cesta, ako situáciu dostať pod kontrolu.

Šanghaj: Aj tu sa sprísňovali pravidlá denného života. Zhruba koncom februára však už bolo všetko lepšie a čakalo sa len na lepšie počasie. Na oteplenie. Keď sa tak stalo, všetko sa upokojilo.

Xian: Situácia veľmi podobná tomu, aká bola aj v Pekingu.

Tibet: Aj teraz v polovici marca sa ľudia zdržiavajú vo svojich príbytkoch a veľmi sa vonku nepohybujú, aby sa vyhli vzájomnému kontaktu.

Chengdu: V polovici marca mi prichádza správa, že krajina už je pár týždňov v normálnom režime (funguje ako pred tým). Prichádza takisto aj želanie pevného zdravia, trpezlivosti a pokoja.

Slovensko: Vyráža mi dych status v skupine Občan Kysuckého Nového Mesta, kde nejaký týpek ponúka rúška za cenu, ako by boli šité zlatými niťami.

Článok je opisom mojich vlastných skúseností, vnemov a pozorovaní. Takisto je jeho súčasťou prepis konverzácie s mojimi priateľmi. Článok nie je návod na to, ako niečo robiť alebo nie. Sú to len autorove dojmy a myšlienky. Ak si vďaka tomuto článku nasadí na tvár rúško aspoň jeden človek, tak mi jeho napísanie stálo za to.

Prajem nám veľa zdravia, pevné nervy, pokoj a lásku. S tým sa dá veľa vecí znášať o niečo jednoduchšie.

V príbehoch z ciest a článkoch z mojich ciest zistíš, že aj ty môžeš cestovať kamkoľvek po celom svete.
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )