Autor fotky: Edward na Pexels

Rúška padli za obeť ako prvé. Potom nasledovali prostriedky na dezinfekciu, toaletné papiere a potraviny…

Väčšinu normálne zmýšľajúci ľudí veľmi mrzí, v akej situácii sa momentálne ocitol celý svet. Aktuálne čelíme všetci obrovskej hrozbe a je len a len na nás, ako si s ňou poradíme. Hovorí sa však, že pravý charakter ľudí sa odkrýva v krízových situáciách. To, že v krízovej situácii sa nachádzame, nemožno spochybniť. Ako sme sa v nej zachovali? Niektorí ľudia bezohľadne vykúpili obchody – nehľadiac pritom na to, či sa niečo ujde aj druhým. Poďme sa na tento novodobý fenomén pozrieť z pohľadu psychológie. 

Portál CNN Health totiž skvele popísal 5 psychologických dôvodov, prečo sa tak stalo. Pravda je totiž taká, že sa to nedeje len na Slovensku. Zatiaľčo my sa v obchodom bijeme o mydlo, prázdnotou zývajú aj regále napríklad vo Veľkej Británii a v Austrálii musia v potravinách pre zamedzenie konfliktom hliadkovať bezpečnostní pracovníci. 

Prečo teda vykupujeme obchody?

#1 Keď ľudia čelia protichodným správam, uchyľujú sa k extrémom

Tento dôvod skvele vysvetľuje Steven Taylor, klinický psychológ, ktorý je odborníkom na správanie sa ľudí počas pandémie. Ako vysvetľuje, médiá, sú plné hoaxov, poplašných správ a dezinformácií o koronavíruse. Ľudia tak nevedia, čomu vlastne veriť, a preto podliehajú panike. 

Vysvetľuje to napríklad na tom, že keď všade počúvame o obrovskej hrozbe a vidíme, čo sa deje napríklad v Číne alebo v Taliansku, no zároveň sa hovorí, že to jediné, čo musíme robiť, je umývať si ruky, náš mozog to jednoducho nedokáže vyhodnotiť a spracovať. Dôsledkom paniky je potom aj neprimerané robenie si zásob. 

#2 Niektorí reagujú na nedostatok jasných príkazov od autorít

Tento dôvod vysvetľuje Baruch Fischhoff, psychológ a profesor z Carnegie Mellon University. Hovorí o tom, že v niektorých krajinách je dôvodom aj to, že vlády síce odporučia karanténu – čo je síce dobré, no neupozornia ľudí na to, že o dostupnosť základných tovarov sa báť nemusia.

Ako totiž psychológ vysvetľuje, niektorí ľudia sú jednoducho nastavení tak, že v prípade krízy jednoducho na slovo počúvajú autority. Ak tieto jasne nepovedia, že obchody sú a budú dostatočne zásobené, pochopia to tak, že obchody zásobené nebudú – a preto všetko, čo v nich nájdu, vykúpia pre seba.  

Autor fotky: Wendy Wei na Pexels

#3 Nákupná panika plodí nákupnú paniku

Steven Taylor popisuje aj tento prípad. Hovorí o tom, že panika bude vždy plodiť len a len ďalšiu paniku. Sami ste si určite všimli, že sociálne siete a rôzne spravodajské portály zaplnili fotografie ľuďmi preplnených supermarketov s prázdnymi regálmi. Ako vysvetľuje Taylor, toto vzbudzuje paniku aj u ľudí, ktorí jej predtým nepodliehali. 

Psychológ upozorňuje na to, že panika a strach sú vysoko nákazlivé. Keď takéto správanie sa uvidíme predovšetkým u niekoho zo svojich blízkych, u ktorého predtým nebolo prítomné, vzbudí to v nás dojem, že je to správne, a že nesprávne asi premýšľame už len my. 

#4 Nie sme zvyknutí na karanténu

O tomto dôvode hovorí psychológ Frank Farley, profesor na Temple University a prezident Americkej psychologickej asociácie. Podľa neho ľudia jednoducho nie sú zvyknutí na to, že by mali byť v odporúčanej 2-týždňovej karanténe a nevedia, ako sa v takejto kritickej situácii správať. Chcú byť pripravení na všetko, preto si toho radšej pokúpia viac.

Situácia na Slovensku je ale možno trochu iná. Len si predstavte, ako vyzerajú naše supermarkety pred Vianocami alebo pred Veľkou nocou. Ťažko sme prijímali zavretie obchodov na 1-2 dni, je preto “pochopiteľné”, ako ľudia reagujú na výzvu zásobiť sa na 2 týždne. Zároveň však treba dodať, že napríklad aj v Taliansku sú potraviny otvorené naďalej, vyhynutie hladom preto určite nikomu nehrozí. Samozrejme však treba obchody navštevovať čo najmenej a dodržiavať pritom maximálne prísne hygienické opatrenia. 

#5 Chceme mať pocit, že nad celou vecou ešte máme kontrolu

Ako povedali aj mnohí vedci z najrôznejších oblastí – koronavírus je pre nás všetkých niečím úplne novým. Neexistuje naň ešte ani žiadna vakcína a nestihla naňho zareagovať ešte ani samotná veda, je preto absolútne prirodzené, že to, ako naň reagovať, nevie ani bežný človek.

Ako hovorí profesor Taylor: “Táto neistota z niečoho nového prirodzene vyvoláva obrovskú vlnu úzkosti. Ľudia sa boja. A paralyzovaní strachom potom nedokážu uvažovať vo väčších súvislostiach, než je hromadenie toaletného papiera.” Dopĺňa ho však profesor Fischhoff, ktorý vysvetľuje, že takéto správanie sa ľuďom aspoň dodáva mierne upokojenie, že situáciu zatiaľ zvládajú, a majú ju pod kontrolou. Uzatvára to nasledovnými slovami: “Ak má skupovanie toaletného papiera ľudí upokojiť a dodať im to pocit, že spravili všetko, čo mohli, je to dobrý krok. Aspoň ich to oslobodí a budú slobodnejšie premýšľať aj o iných veciach, než akými je koronavírus.”

Na záver dodáme len toľko, že každý z vyššie uvedených dôvodov je samozrejme pochopiteľný nielen z toho psychologického, ale aj z ľudského hľadiska. Heslami týchto dní by však mali byť “pokora” a “ohľaduplnosť”. Buďme preto ohľaduplní aj v obchodoch a myslime na to, že nasledujúce kritické obdobie musíme prežiť nielen my, ale aj milióny iných ľudí. 

cnn
Všetko začína v tvojej hlave
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )