Napriek tomu, že sme tvory sociálne a sme stvorení na to, aby sme sa spolčovali, existuje skupina ľudí, ktorí sa vystačia sami so sebou. Ba čo viac, v prítomnosti iných ľudí sa cítia vyslovene nepríjemne. Nie je to však dobrovoľné.

Možno si pomyslíte, že je to kruté, nemať rád niekoho bez toho, aby vám niečo urobil. Niektorí však napriek tomu, ak už prídu k niekomu na návštevu, najskôr venujú pozornosť domácemu miláčikovi. Pes, mačka korytnačka…to je jedno. Až potom sa z nutnosti venujú aj ľuďom. To však neznamená, že by s inými komunikovať nechceli. Že nechcú mať radi ľudí. A snažia sa. Ale vždy, keď skončí deň, sú radi, že môžu byť doma vo svojom bezpečnom prístave.

Článok pokračuje pod videom ↓

Aby sme o niečo lepšie pochopili, aké je to žiť so sociálnou fóbiou, podľa istého fobika si to treba predstaviť takto: stojíte v miestnosti plnej ľudí. Všade sú ľudia, od jednej steny k druhej stene, všade ľudia, k tomu hlasná hudba a ťažký vydýchaný vzduch. Je vám to príjemné? Asi len málo ľudí by sa v takejto situácii cítili pohodlne, väčšina potrebuje trochu viac priestoru a čerstvý vzduch. A teraz si predstavte, že rovnaké pocity stiesnenosti, nedostatku vzduchu a priestoru pociťujete aj vtedy, ak je v miestnosti málo ľudí. Niekedy stačia aj traja.

pixabay.com

Väčšina ľudí rada trávi čas v spoločnosti niekoľkých ľudí. Tí so sociálnou fóbiou však nie. Neustále sa boja, že ich ľudia v miestnosti kritizujú, komentujú ich a cítia sa preto nervózne. Potom sa zas trápia pre to, či si ich okolie všimlo, že sú nervózni. A pocit nepokoja a nervozity sa stupňuje, až kým nestúpne do hlavy a premení sa na bolesť. A ten neznesiteľný strach a bolesť hlavy prehlušuje myšlienka: Musím sa dostať preč! Musím!

pixabay.com

Sociálna fóbia sa stáva čím ďalej, tým viac rozšírenou diagnózou. Avšak stále mnoho ľudí, ktorí ňou trpia, nemá odvahu povedať svojmu okoliu o svojich pocitoch. Je však možné, že vedci čoskoro prídu s liečbou a ľudia trpiaci sociálnou fóbiou sa budú cítiť pohodlne aj v kruhu priateľov. Pekná myšlienka však?

Aby vedci mohli prísť na to, čo by mohlo pomôcť sociálnu fóbiu zmierniť, musia najprv vedieť, čo všetko doteraz zlyhalo. Lieky, ako napríklad rôzne antidepresíva, v tejto oblasti takmer úplne zlyhali. Keď boli strach z ľudí a úzkosť prvýkrát diagnostikované ako porucha alebo fóbia, odborníci vyskúšali rôzne druhy terapie v kombinácii s liekmi, aby príznaky odstránili, alebo aspoň zmiernili. Lekári predpokladali, že ak antidepresíva zaberajú pri iných druhoch úzkostí, budú rovnako účinné aj pri sociálnej fóbii. Nanešťastie, mali opačný efekt. Antidepresíva príznaky len utlmili, akonáhle sa však dávka čo i len o trochu zmenšila, úzkosť sa vrátila v plnej sile. Lieky síce trochu s príznakmi pomohli, avšak nedokázali vyrieši problém na dlhý čas.

pixabay.com

A čo teda naozaj funguje? Po neúspechu pri pokusoch sociálnu fóbiu vyliečiť, lekári vyskúšali terapie. A zdá sa, že hovoriť o svojich pocitoch pomáha pochopiť korene problému. Sociálna fóbia sa nezjaví len tak, z ničoho nič. Spúšťačom choroby je pravdepodobne silná trauma alebo závažné sklamanie týkajúce sa ľudí, ktoré jedinec zažil. Ľudia sa nezačnú báť iných ľudí len tak, bez dôvodu. Hovoriť o našich pocitoch pomáha pochopiť a spracovať, čo sa v nás deje a možno dokonca vybudovať si dôveru k niektorým ľuďom. Ak hovoríte so psychológom, aj on je predsa len človek a aj takýto rozhovor je krokom vpred tým správnym smerom.

Terapie, ktorým sa hovorí metakognitívne, väčšinou pracujú s myšlienkami, reakciami a následnými myšlienkami o myšlienkach. Napríklad, ak je klient nervózny, skúma sa, ako sa vtedy správa a čo si myslí o svojich myšlienkach a správaní. Pomocou takýchto cvičení je možné naučiť sa svoje myšlienky regulovať a zamerať pozornosť iným smerom, než je strach. Nie je to však jednoduchý proces, nie je to len nastavenie mozgu tak, aby lepšie odolával stresu.

pixabay.com

Ešte účinnejšia je tzv. imerzná terapia. Tá spočiatku nie je príjemná, keďže jedinec je nútený čeliť svojmu strachu, sústrediť sa a akceptovať ho. Aj tu sa postupuje po malých krokoch. Človek sa učí byť najprv v malej sociálnej skupine ale neskôr sa musí naučiť vyrovnať sa so strachom aj vo veľkej skupine ľudí.

Žiadna liečba síce nemá okamžitý efekt, stále však ponúka ľuďom trpiacim sociálnou fóbiou nádej na lepší život. Napriek tomu, že nemajú radi ľudí, cítia sa osamelo. A aj malý krok je predsa krokom vpred.

Pozri aj: 15 NAJKRAJŠÍCH CITÁTOV, KTORÉ VÁS POSTAVIA NA NOHY, KEĎ VÁM BUDE NAJŤAŽŠIE

psych.sk (Petra Sušaninová) truthinsideofyou.org
Všetko začína v tvojej hlave
Uložiť článok

Viac článkov