Foto: Milan Bez Mapy

Milan bez mapy / /
Keďže teraz z Bratislavy lieta lietadlo do Macedónska, rozhodol som sa tento výlet spojiť aj s návštevou vedľajšej krajiny, Kosova.

Konkrétne hlavného mesta, Prištiny. Kebyže sa ma pred touto návštevou ktokoľvek opýta, ako si predstavujem Kosovo, povedal by som jedno slovo – vojna.

Ešte pred pár rokmi stačilo zapnúť televízne noviny, ktoré boli plné vojny v Kosove. Ako táto krajina vyzerá dnes?

Foto: Milan Bez Mapy

Veci, ktoré som od Kosova nečakal:

  • V Prištine sa dá platiť kartou skoro všade a skoro za všetko. To napríklad nemôžem povedať o susednom Srbsku, či Macedónsku na juhu. Čo sa týka platieb kartou, Kosovo je veľmi gramotné. Navyše, úplne bez problémov tu funguje bezkontaktná platba, ktorú zatiaľ neobjavili ani na mnohých miestach v USA.
  • Kosovčania sú jazykovo veľmi vzdaní. Keďže veľká časť obyvateľov Kosova sú Albánci, veľa Kosovčanov hovorí po albánsky. Druhá časť sú Srbi, čiže prirodzene ovládajú aj srbčinu. Vtip spočíva v tom, že albánčina používa latinku, kým srbčina cyriliku (podobnú ruskej azbuke). Bežný Kosovčan teda dokáže jednoducho prečítať nápisy v západnej Európe, no nestratí sa ani v Rusku.
  • V Kosove sa používa na platbu naše euro, hoci okolo Európskej únie neprešli ani náhodou.
  • K tomu všetkému, Kosovo je veľmi úzko späté s USA a po anglicky sa tu dohovoríš úplne bez problémov, minimálne vo väčších mestách.
  • Hranica medzi Kosovom a Srbskom nie je uzavretá, ako som si pôvodne myslel. Bez problémov sa dá prechádzať, pokiaľ do Kosova prídeš zo Srbska.

Prištinu som celú stihol počas jedného dňa a odhliadnuc od toho, že tu toho veľa nie je, veľmi ma potešila miesta atmosféra. Okrem nápisu Newborn, ktorý symbolizuje oslobodenie Kosova od Srbska pred desiatimi rokmi, vskutku špecifickej, až škaredej architektúry miestnej knižnice, až po dlhé námestie, v Prištine toho veľa nie je. No a to ma celkom potešilo, prečo?

Foto: Milan Bez Mapy

Namiesto behania po rôznych pamiatkach, ktoré si odfotím a hneď na ne zabudnem, som sa radšej venoval tomu, akú má Priština atmosféru. Podobne ako v Srbsku, aj tu milujú kávu a cigarety. Niekoľkokrát za deň. Priština má mnoho reštaurácií, kde sa dá najesť za pár drobných. Moji čitatelia na Instagrame sa označovali vo vegetariánskej reštaurácii Dit‘ e Nat, tak som sa nechal inšpirovať a navštívil ju, hoci som zarytý mäsožravec.

Foto: Milan Bez Mapy

Podobných, až hipsterských podnikov je v Prištine hneď niekoľko. Odporúčam ti teda spraviť to, čo som spravil ja. Rýchlo si prejsť tých pár „must-see“ zastávok v Prištine, ktoré som zhrnul vo svojom blogu čo vidieť v Prištine, a potom sa venovať miestnej atmosfére. Zaujímavá kombinácia moslimov a kresťanov pôsobila na mňa celkom harmonicky. Tu a tam sa na mňa vynoril kostol, vedľa ktorého stála mešita. Myslím si, že Kosovo sa snaží. Každý jeden z obyvateľov si pamätá vojnu, ktorá tu skončila iba v roku 1999. Nehovorí sa o nej. Aj Kosovčania chcú žiť moderný život, platiť kartou a poobede sedieť v kaviarni a rozoberať klebety. Darí sa im to.

Foto: Milan Bez Mapy

 

Cestovateľský blog Bez Mapy, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek od roku 2013, sa stal jedným z načítanejších slovenských blogov a zároveň mojim zamestnaním na plný úväzok.
0
Komentovať (0)