Takých je nás mnoho a zvukov, ktoré nás vedia priviesť do šialenstva, je naozaj veľa. Od hlasného prežúvania, škrípania príborom po tanieri, praskanie kĺbmi, až po hlučné dýchanie a fučanie. Samozrejme, každému zrejme prekáža, ak si chce v kine pozrieť film a tesne za ním niekto šuští balíkom čipsov, ak však niekto trpí mizofóniou, je to niečo celkom iné.
Počuli ste už o mizofónii? Pretože je oveľa bežnejšia, ako by ste si možno mysleli. Nanešťastie pre nás, všetkých mizofonikov, nepríjemné pocity vyvolávajú najčastejšie tie zvuky, s ktorými sa stretávame na dennej báze a len ťažko sa im vyhneme – ako napríklad ťukanie perom, hlučné prežúvanie či zvuky od susedov, ktoré radšej ani nechceme identifikovať.
Podľa odborníka z Harvardu je mizofónia najčastejšie spúšťaná zvukmi, ktoré vydávajú iní ľudia, no človek, ktorého mizofónia netrápi, by ich ani nepostrehol. V takom prípade, ak mizofonik začuje nepríjemný zvuk, ten u neho vyvolá tzv. fight-or-flight reakciu, teda reakciu únik alebo útok, ktorú vyvolávajú ohrozujúce situácie. Jedinec má teda chuť ujsť alebo zdroj zvuku okamžite odstrániť. Okrem toho sa však mizofónia prejavuje aj širokou škálou psychických aj fyzických príznakov.
Za spracovanie zvukov, ako aj za hnev a iné nepríjemné pocity vyvolané zvukovými podnetmi, je zodpovedná časť mozgu zvaná anterior insular kortex. Ak je táto časť mozgu prehnane citlivá, jedinec reaguje prehnane na spomínané zvuky. Ak sa u mizofonika aktivuje spomínaná časť mozgu, aktivujú sa zároveň aj iné oblasti zodpovedné za strach a iné emócie, ktoré zvyčajne vyvolávajú život ohrozujúce situácie. Okrem toho, ovplyvňuje aj dlhodobú pamäť.
Vedci ďalej zistili, že ľudia, ktorí sú prehnane citliví na zvuky, majú v mozgu viac myelínu, čo je látka, ktorá obaľuje nervové bunky. Myelín by sme mohli prirovnať napríklad k izolácii na elektrických vedeniach. Zatiaľ však ešte nie je možné s istotou povedať, že je to skutočne práve nadbytočný myelín, ktorý mizofóniu zapríčiňuje.
Napriek tomu, že akákoľvek iná psychická porucha sa prejavuje u každého človeka ináč, môžeme povedať, že mizofónia vyvoláva takmer u každého jedinca, ktorý ňou trpí, príznaky podobné úzkosti, a to hnev, nepríjemné emócie, nutkanie z danej situácie ujsť a zvýšenú srdcovú frekvenciu. Podľa odborníkov patria medzi najviac nenávidené tie zvuky, ktoré pochádzajú z úst – ako napríklad mliaskanie či škrípanie zubami, ale aj zvuky, ktoré sa opakujú – napríklad také ťukanie perom.
Možno ste si práve pomysleli, že určite trpíte mizofóniou aj vy. Ak by ste však chceli skutočne vedieť, či máte túto diagnózu, museli by ste sa nechať vyšetriť psychiatrom a podstúpiť sériu testov. S trochou šťastia však aj človek s mizofóniou dokáže žiť relatívne normálny život. Stačí si napríklad kúpiť kvalitné slúchadlá alebo sa naučiť zvládať emócie, ktoré nepríjemné zvuky vyvolávajú.
Poznáte vo svojom okolí nejakého mizofonika? A aký zvuk najviac hnevá vás?
psych2go
Nahlásiť chybu v článku