Petra Sušaninová / /
Niekoľko prebdených nocí zažil už hádam každý z nás.

A iste ste už počuli aj o experimente Randyho Gardnera, ktorý zámerne nespal 264 hodín. V tom čase mal len 17 rokov a aj keď ku koncu to nevyzeralo najružovejšie a zdalo sa, že Randyho kognitívne funkcie vypovedajú službu, experiment prežil a dnes sa v zdraví teší veku 68 rokov. Ako je to teda so spánkom?

Aj keď Randy je dôkazom toho, že prebdené skúškové obdobie vás nezabije, odporúčame to s kávou nepreháňať a namiesto vedra kofeínu si radšej dopriať kvalitný odpočinok. Neexistuje síce žiaden priamy dôkaz, že by sa dalo na nedostatok spánku zomrieť, netreba však riskovať.

unsplash.com

Ako sme už písali, Randy na tom počas experimentu nebol práve najlepšie. Jeden zo stanfordských psychiatrov menom William C. Dement sa chopil šance a Randyho stav počas 11 dní bez spánku pozorne sledoval. Už po troch dňoch bol vtedy 17-ročný chlapec náladový, strácal koordináciu a postupne prichádzal aj o zmysly, vrátane čuchu.

Po piatich dňoch začal trpieť halucináciami a aj keď nespal, Randyho mozog upadal do akého snového stavu. Aj keď sa zdalo, že bdie, analýza mozgových vĺn ukázala, že z času na čas sa niektorá časť Randyho mozgu jednoducho vypla. Aj keď to teda nebolo nič príjemné, z dlhodobého hľadiska nebolo Randyho zdravie nijak týmto experimentom poškodené.

Týmto zisteniam však protirečia zistenia dvoch talianskych vedcov, ktorí ešte v roku 1898 experimentovali na zvieratách. Psom nedovolili spať niekoľko týždňov a tie napokon zomierali na následky poškodenia nervov. Podobné výsledky ukázalo aj experimentovanie na potkanoch.

Zdá sa však, že u ľudí sa vyvinula istá schopnosť odstaviť jednotlivé časti mozgu. Aj keď to nerobíme vedome, môže nás to pred smrťou zachrániť. Vďaka takýmto „mikrospánkom“ je ľudské telo schopné adaptácie.

unsplash.com

V dnešnej dobe však na spánok zabúdame čoraz častejšie, čo na nás vôbec nemá pozitívny dopad. Čoraz menej sa dokážeme sústrediť a častejšie dochádza k rôznym nehodám.

Štúdie dokazujú, že ak ľudia spali 4 až 5 hodín, šanca automobilovej nehody bola až štvornásobne vyššia ako u tých, ktorí spali 8 hodín. Podobne je to aj v práci. Ak spali pracovníci 5 hodín, riziko pracovného úrazu bolo takmer trikrát vyššie.

Okrem toho, nejedna štúdia potvrdila, že čím menej spíme, tým vyššie je riziko vzniku obezity, cukrovky, porážky, srdcovo-cievnych ochorení, úzkostí a depresie.

Smrteľným prípadom nespavosti je tzv. fatálna familiárna insomnia, dedičné ochorenie, ktoré spôsobuje, že zo dňa na deň jedinec nie je schopný zaspať, a to ani pri vysokých dávkach liekov na spanie či iných metódach. Ochorenie nakoniec vedie k degenerácii nervov a napokon k smrti.

Ochorenie zatiaľ nie je liečiteľné, nemusíte sa však báť, zaznamenaných bolo zatiaľ len 60 prípadov v 27 rodinách. Berte to však ako varovanie, pravidelný spánkový režim sa jednoducho neoplatí zanedbávať.

Pozri aj: Dvojfázový spánok: Kedysi ľudia spávali na dve etapy. Vedci si dodnes myslia, že 8 hodinový spánok pre nás nie je prirodzený

sciencealert
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)