foto: Spring Chicken

/ 114 / katka
Na začiatku 90. rokov prebehol experiment Biosféra 2, ktorého cieľom malo byť na jednej strane študovanie vzťahov medzi ľuďmi, poľnohospodárstvom a zvyškom prírody na strane druhej. 

Jedna z kľúčových otázok, ktorá je dodnes nevyriešená, znela: „Dokáže byť malý kolektív ľudí sebestačný vo všetkom, asi tak, ako keby sa ocitol na osamotenom mieste niekde v mesačnom kráteri alebo na Marse?“

Celý experiment prebiehal vo vzduchotesných budovách, kde sa pod rukami človeka zrodil najväčší samostatný ekosystém. Živé laboratórium či sklená klietka sa rozprestiera na rozlohe 13-tisíc m² v horách Santa Catalina. Tam si po dobu dvoch rokov 8 vedcov vyskúšalo život akéhokoľvek vonkajšieho prísunu potravy, vzduchu či vody. Dovnútra bolo umiestnených 26 oddelených ekosystémov a 3-tisíc rastlinných a živočíšnych druhov.

Zdravie všetkých zúčastnených priamo vnútri sledoval lekár Roy Lee Walford, ktorému pobyt v Biosfére zmenil život. Paradoxne až po tom, ako skleník opustil. Po roku života v izolovanej budove sa ukázalo, že prevažne rastlinná strava s nižším obsahom kalórií, ako je zvyčajné v civilizovanom svete, upevnila účastníkom imunitný systém, znížila im tlak aj obsah škodlivého cholesterolu v krvi.

To všetko ich však stálo takmer neustály pocit hladu a nadmerné chudnutie – tím stratil v priemere počas prvého roku šestnásť percent hmotnosti. Jeden z mužov schudol z pôvodných 94 kilogramov na 68 kilogramov. Striktná diéta a ťažká práca, keďže na všetky práce mali len vlastné ruky, spôsobili stav pripomínajúci hladovanie.

Podľa jednej z členiek tímu, Jane Poynter, bolo bežné olízať si po jedle tanier po každom jedle, aby neprišli ani o jedinú cennú kalóriu. Zásoby banánov, najchutnejšieho jedla, museli byť uschovávané pod zámkom. Dva roky strávené s rovnakou skupinou ľudí však spôsobili aj problémy vo vzťahoch. Už po roku sa začali vyostrovať a z predtým jednoliateho kolektívu sa vytvorili dva nepriateľské tábory.

Pre Waltera však koniec experimentu znamenal začiatok inej, temnej éry. Pred vstupom do Biosféry bol to bol energický muž v dobrej forme a ani zďaleka nevyzeral na svojich 57 rokov. Po dvoch rokoch bolo jeho telo zničené. Možno za to môže nedostatok jedla, možno niečo iné, no na fotografiách má vpadnuté oči a je značne vychudnutý. Z už tak nízkej váhy 65 kilogramov schudol na 54, no najväčšie poškodenie viditeľné nebolo.

Šesť mesiacov po skončení upadol do silnej depresie a začal piť, okrem toho si pri ťažkej práci počas projektu zranil chrbát a spočiatku ledva chodil. Niečo však poškodilo aj jeho mozog. O tri roky neskôr začal zažívať stav akéhosi „zamrznutia“ – prestal chodiť a spadol na zem. Napriek tomu však s nízkokalorickou diétou neprestal. veril totiž, že vďaka nej sa jeho starnutie spomalilo a nie urýchlilo.

Veril, že sa dožije 110 rokov, no fyzicky z neho bola troska. Po desiatich rokoch od ukončenia Biosféry 2 bol pohľad na neho ťažký. Z muža v najlepších rokoch sa stal zhrbený roztrasený starý muž, ktorý ledva chodil bez pomoci iných. Diagnostikovali mu Lou Gehrigovu chorobu, kedy dochádza k dochádza k postupnej svalovej slabosti až atrofii. Ochorenie ho nakoniec stálo život a v roku 2004 vo veku 79 rokov zomrel.

Pozri aj: June a Jennifer Gibbonsové: Záhadné dvojičky, ktoré si vytvorili vlastný jazyk a s nikým iným nekomunikovali. Jedna z nich musela zomrieť, aby druhá mohla normálne žiť

businessinsider.comtech.sme.sk


Komentovať (0)