Ilustračná foto: pikrepo.com

Mikroplasty sú všade okolo nás, dokonca aj v našich telách.

O tom, že spotreba plastov je vo svete enormná a že zamorujú našu planétu odpadom, sa baviť ani nemusíme. Každý z nás by ich mal používať v záujme zachovania čistého životného prostredia čo najmenej a keď ich už využijeme, tak ich dôsledne separovať, aby sa dali následne recyklovať. Skrytým problémom s plastmi, ktorý však nikto z nás nemá šancu voľným okom vidieť, sú mikroplasty

Tými si zamorujeme našu planétu, no aj všetko okolo nás prakticky pri takmer každom používaní plastov. Stačí otvoriť plastovú fľašu od nápoja, či roztrhnúť obal od sušienky, ako informuje portál IFL Science.

Vedci z Flindersovej univerzity a austrálskej univerzity v Newcastle publikovali štúdiu vo vedeckom časopise Scientific Reports, kde skúmali počet mikroplastov uvoľnených pri otváraní rôznych typov plastových obalov.

Pri každom otvorení produkujeme mikroplasty

Výsledky sa, samozrejme, menili v závislosti od typu obalu a spôsobu otvárania. Napríklad prvotné otvorenie plastovej fľaše vyprodukovalo viac mikroplastov ako otvorenie plastového obalu od čokolády. Napriek tomu, pri každom otvorení plastového obalu sa nejaké mikroplasty do okolia uvoľňovali.

Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že otvorenie zapečatenej plastovej fľaše či roztrhnutie plastového obalu uvoľní do okolia 10 až 30 nanogramov (0,00001 – 0,00003 miligramov) mikroplastov a to na vzdialenosť až tri metre od miesta, kde prišlo k otvoreniu.

Aby si bolo možné predstaviť opisované množstvo, tak portál Science Alert prichádza s porovnaním. V prípade, ak bežná plastová slamka váži menej ako pol gramu, museli by ste roztrhať až 150-tisíc kilometrov plastových obalov, aby ste vyprodukovali ekvivalentné množstvo plastu ako má jedna slamka.

Ilustračná foto: Pixabay

Najviac ich vzniká pri rozklade

Aj keď sa to zdá skutočne málo, nie je to vôbec zanedbateľné. Produkovanie mikroplastov otváraním obalov je iba kvapka v mori. Ich veľké množstvo sa uvoľňuje napríklad pri praní syntetického oblečenia, používaním niektorých druhov kozmetiky či dokonca odieraním pneumatík pri jazde autami. Najviac mikroplastov (až 70 %), vzniká pri degradácii väčších plastových predmetov, ako sú plastové vrecká, tašky či PET fľaše.

Dopady na zdravie

To, či mikroplasty sú pre ľudí nebezpečné, zatiaľ isté nie je. Pozorovanie ich dlhodobého účinku na zdravie v podstate testuje teraz každý z nás. Správa Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2019 síce uvádza, že účinky mikroplastov na ľudský organizmus pravdepodobne nie sú príliš závažné, avšak aj samotná správa pripúšťa, že ich vyhlásenie je založené iba na obmedzenom množstve dôkazov a téma vplyvu mikroplastov na zdravie by mala byť predmetom rozsiahlejších štúdií.

Ilustračná foto: Pixabay

Závery sú nejasné

Vedci nám v štúdii neposkytujú riešenie situácie. Odstrihnúť sa úplne od plastov je v súčasnom svete takmer nemožné, no ich využívanie by sme si mali viackrát premyslieť. Cieľom štúdie je tak upozorniť, že aj obyčajné roztrhnutie obalu či otvorenie fľaše do okolia uvoľňuje plasty bez toho, aby sme si to uvedomili.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )