Foto: Ing.Mgr.Jozef Kotulič, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons, getarchive.net, Sashi Suseshi, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Alexander Mach bol odsúdený na 30-ročný trest v Leopoldove.

Možno ste sa s ňou stretli v podaní skupiny Senzus. Na začiatku 21. storočia hrávala v rádiách, z ktorých znelo „Zo Žiliny ide vlak…“ V tejto verzii v ňom sedí Slota, ktorého sa boja Maďari. Iná verzia, približne z toho istého obdobia, je od skupiny, ktorá pred svojím rozpadom patrila k neonacistickej scéne okolo nazi skinheads. Tá využila slová dobovej riekanky, vo vlaku sedel Šaňo Mach, utekali pred ním Židia, a podobne ako v podaní od Senzusu pokračuje textom gardistickej „Rež a rúbaj do krve“.

Je to len pieseň, no aj tá sa spája s konkrétnou osobou a udalosťami. Alexander „Šaňo“ Mach bol radikálom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a jedným z mozgov deportácií slovenských Židov. Stál po boku Tisa, plne podporoval Hitlera a udržiaval kamarátske vzťahy s komunistami. Mach za svoje zločiny dostal 30-ročný trest. Neodsedel ho však celý.

Z mladého kňaza radikál

Píše sa rok 1902, je 11. október a z jednej domácnosti v Slovenskom Mederi, dnešnom Palárikove, sa ozýva plač novonarodeného chlapca. Dostane meno Alexander. O jeho súkromnom živote sa nikdy nebude príliš hovoriť. Ako píše SNG, svojím verejným pôsobením, známy ako Šaňo Mach, však v dejinách Slovenska zanechá krvavú škvrnu.

Medzi rokmi 1916 až 1922 vyštudoval bohoslovectvo v Ostrihome a v Trnave. Kňazom sa však nikdy nestane. Angažuje sa v politike, od roku 1922 pôsobí ako funkcionár Slovenskej ľudovej strany, z ktorej sa neskôr stane HSĽS.

Vďaka dobrému vzťahu s Vojtechom Tukom, jedným z vodcov HSĽS a spoluzakladateľom organizácie Rodobrana, sa dostáva do jej vedenia, ako aj do politického výboru strany. Je redaktorom časopisu Trenčan, neskôr šéfredaktorom Slováka a od roku 1936 šéfredaktorom Slovenskej pravdy.

Foto: Univerzitná knižnica v Bratislave, Public domain, via Wikimedia Commons

Jeho postoje sa v HSĽS začínajú radikalizovať a na jeseň 1938 sa z neho stáva jedna z hlavných osobností hlásajúcich slovenskú samostatnosť. Spolu s Tukom tvorí vedúceho predstaviteľa radikálneho krídla strany. Okrem toho je stále úspešným straníckym žurnalistom. Naďalej prispieva ako šéfredaktor do propagandistického časopisu Slovák.

Onedlho tento časopis oznámi, s Hitlerom na titulke, že samostatnosť Slovenska uznalo aj Poľsko. Ešte predtým sa Mach stane vedúcim propagandy, ktorý kontroluje tlač a presadzuje drsnú cenzúru.

Uložiť článok

Najnovšie články