/ 0 / Lucia Mužlová
V 20. rokoch minulého storočia boli kartičky Lambert & Butler´s cigarettes, ktoré boli súčasťou balíčku cigariet, veľmi známe a uviedli na pravú mieru niektoré...

V 20. rokoch minulého storočia boli kartičky Lambert & Butler´s cigarettes, ktoré boli súčasťou balíčku cigariet, veľmi známe a uviedli na pravú mieru niektoré bežné mýty. Niektoré z nich sú bizarné, niektoré poznáte od učiteľov v školách a niektoré, tak ako týchto päť, v skutočnosti mýty vôbec nie sú, ako ukázalo ďalších 95 rokov vedeckého výskumu. 

Pitie horúceho čaju vás ochladí

lambert&butler1
digitalcollections.nypl.org

Pravda Lamberta a Butlera: Je zrejmé, že pitie horúceho čaju spôsobí, že vaša telesná teplota sa začne zvyšovať, no nakoniec sa bude postupne vracať do normálu, čím vlastne oklamete váš mozog, pretože si bude myslieť, že sa telo ochladzuje.

Pravda 21. storočia: Jeden producent raz kázal jednému z autorov zistiť, prečo horúci čaj ochladzuje telo. Autor sa zarazil a tvrdil, že to predsa nemôže byť pravda. Producent menom Madhulika Sikka na to ale mal odpoveď. „Ver mi. Som indián. Milión indiánov sa predsa nemôže mýliť. Všetci pijú horúci čaj počas horúcich dní.“ Potom jeden novinár zistil, že receptory na jazyku „povedia“ mozgu, že telo je po vypití čaju príliš horúce, čo aktivuje chladiace mechanizmy, teda potenie. V podstate sa potíte neúmerne k množstvu tepla, ktoré ste prijali.

Delostrelecká paľba spôsobuje dážď

lambert&butler2
digitalcollections.nypl.org

Pravda Lamberta a Butlera: Táto povera sa držala pomerne dlho. Zhodou okolností veľa slávnych bitiek, ako napríklad aj bitku pri Waterloo, sprevádzal dážď. To, že by delostrelecká streľba spôsobovala dážď, bolo vyvrátené vedcom z Nového Zélandu v roku 1907. Ten zostrojil pokus, kedy vypálil všetky známe druhy streliva a nič sa nestalo. Žiadna explózia vtedy nemohla generovať toľko energie, aby sa spustili zrážky.

Pravda 21. storočia: V roku 1945 sa táto teória čiastočne stala skutočnosťou. Zistilo sa, že jadrové výbuchy môžu spôsobiť dážď, ako tomu bolo počas detonácie na Hirošimu a Nagasaki. Hovorí sa mu aj „čierny dážď“ a je spôsobený extrémnymi atmosférickými teplotnými zmenami, kedy milióny drobných častíc dopadajú na zem a vytvárajú čierny kal, ktorý je navyše vysoko rádioaktívny.

Slnko môže spôsobiť lesný požiar

lambert&butler3
digitalcollections.nypl.org

Pravda Lamberta a Butlera: Aj tie najhorúcejšie púšte v severnej Afrike dosahujú teploty „iba“ 140 stupňov Celzia, čo je ďaleko pod teplotou, ktorá je potrebná na to aby sa chytili horieť nejaké drevené úlomky alebo trávy. Slnko môže vysušiť povrch natoľko, že iskra pravdepodobne môže vzniknúť, no nespustí celý požiar.

Pravda 21. storočia: Je extrémne ťažké, aby zo slnka vznikol požiar lesa. Za optimálnych okolností sa to však môže stať. Bod vzplanutia dreva je 270 stupňov Celzia, čo je príliš vysoká teplota na to, aby sa chytil strom. Možné však je, že sa chytí steblo trávy alebo nejaký malý úlomok tenkého dreva či ihličie. V kombinácii s odpadkami, ktoré už v lesoch nie sú ničím výnimočným, sa môže rozpútať naozaj obrovský požiar.

Počasie sa mení s tým, ako sa mení Mesiac

lambert&butler4
digitalcollections.nypl.org

Pravda Lamberta a Butlera: Mesiac nemá žiadny vplyv na počasie. Táto veta bola opakovaná celé roky už od vzniku štúdie z roku 1774, ktorá tvrdila, že medzi počasím a jednotlivými fázami Mesiaca nie je absolútne žiadna spojitosť, a ak aj nejaká je, tak nebola nikdy preukázaná.

Pravda 21. storočia: Názor na túto spojitosť sa začal formovať niekedy v starom Ríme. V roku 2010 vedci z Arizony a Národného klimatického data centra zistili, že došlo k miernemu nárastu množstva vody vo vodných tokoch, keď bol mesiac v prvej štvrtine. Je to síce len malý účinok a množstvo zrážok sa zvýši ledva o 5%, ale spojitosť tam je.

Ozón je prítomný vo vzduchu v prímorských oblastiach

lambert&butler5
digitalcollections.nypl.org

Pravda Lamberta a Butlera: Osviežujúca vôňa mora nie je vôňa ozónu, sú to zreje rozkladajúce sa riasy. Analýzy prímorského vzduchu v porovnaní zo vzduchom z iných miest a regiónov ukazujú, že kolísanie hladiny ozónu je len veľmi nepatrné.

Pravda 21. storočia: Toto je zvláštny prípad. Kartička, ktorá bola v tej dobe napísaná bola zrejme pravdivá, no dnes to už neplatí. V prímorských oblastiach sa nachádza viac ozónu ako vo vnútrozemských častiach, a to z jedného dôvodu – lodnej dopravy. Dieselové motory produkujú veľké množstvo oxidov dusíka, ktoré reagujú s chloridom za vzniku nitryl-chloridu, ktorý podporuje produkciu ozónu. Je pravdepodobné, že 10 až 30% produkcie ozónu v prímorských oblastiach je spôsobené lodnou dopravou v spojení s morským vánkom.

zdroj: interez.sk (Lucia M.), mentalfloss.com


Komentovať (0)