Známy grécky ostrov Santorini bol už v minulosti viackrát zasiahnutý sopečnou erupciou. Vyzerá to tak, že história sa môže opakovať. Zatiaľ však nie je dôvod na paniku, no vedci chcú vulkán, ktorý sa nachádza v blízkosti obľúbenej dovolenkovej destinácie, monitorovať. 

Sopka Kolumbo už Santorini zasiahla. Bolo to približne pred 400 rokmi a vtedy spôsobila smrť 70 ľudí na ostrove. Táto sopka však nespí a magmatická komora sa postupne plní horninou, čo núti vulkanológov, aby sopke venovali zvýšenú pozornosť, uvádza The Guardian.

Potenciálne nebezpečná

Kolumbo je sopka, ktorú vedci radia medzi vysoko výbušné. Navyše, je tiež náchylná na spúšťanie cunami, čo z nej robí potenciálne nebezpečný geologický útvar.

Vedci v štúdii publikovanej v časopise Geochemistry, Geophysics, Geosystems našťastie píšu, že erupcia bezprostredne nehrozí, no aj tak sopka predstavuje významnú hrozbu.

„Vieme, že systém je aktívny. Magma sa presúva z hlbších častí do plytších častí, no deje sa to iba občas, teda nie kontinuálne,“ uviedol v štúdii profesor Michele Paulatto z Imperial College London.

Portál Greek City Times uvádza, že Kolumbo leží asi 8 kilometrov severovýchodne od Santorini. Jeho kráter sa pritom nachádza v hĺbke približne 500 metrov pod hladinou mora.

Riziko cunami

Spomínaná erupcia spred 400 rokov trvala zrejme mesiace. Láva vytvorila kužeľ, ktorý stúpal až nad hladinu Egejského mora, následne erodoval a sopečné svahy sa zrútili do kaldery, čím sa vytvorila cunami.

Kolumbo je tiež súčasťou systému helénskeho oblúka sopiek, ktorý zahŕňa aj sopku Theru. Tá vybuchla pred 3600 rokmi a býva neprávom označovaná za zničenie minojskej civilizácie. Sme uvádza, že výbuch Thery bol najväčší sopečný výbuch doby bronzovej a bol ekvivalentom 2 400 ton TNT, čo sa dá prirovnať k explózii 160 000 bômb zhodených na Hirošimu.

To spôsobilo zánik života na Santorini a tiež prepadnutie jeho častí do oceánu. Takisto si vďaka sopečnej činnosti môžu návštevníci na ostrove vychutnávať na plážach čierny piesok.

Aj keď v súčasnosti výbuch Kolumba nehrozí, vedci ho chcú monitorovať, ak by sa situácia zmenila. Ak by sa totiž zopakoval scenár spred 400 rokov a ostrov by bol rovnako zasiahnutý, v ohrození života by bolo oveľa viac ľudí ako v roku 1650.

Pozri aj:

Výnimočný ostrov v Pacifiku po siedmich rokoch zmizol. Výskum vedcom odhalil prekvapivé tajomstvá