Foto: emma_louise_brown (Instagram), wikimedia.com

Lukáš Mužla / / Svet
Západná Sahara je považovaná za poslednú africkú kolóniu.

Krásy Sahary, bohatá kultúra, ohromujúce historické pamiatky a nádherné pláže. Maroko je obľúbenou turistickou destináciou, ktorá v Afrike zastáva popredné priečky návštevnosti. Každá strana má však dve strany. Popri jedinečnej dovolenkovej destinácii má Maroko i temnejšie stránky. Napríklad tú, že už niekoľko rokov okupuje poslednú africkú kolóniu. Sahrawi, známa skôr ako Západná Sahara, je poslednou časťou Čierneho kontinentu, kde ľudia stále nezískali svoju nezávislosť. 

20. storočie sa v Afrike nieslo v znamení dekolonizácie. Jednotlivé krajiny, tak ako ich poznáme dnes, postupne získavali nezávislosť od svojich európskych kolonistov. V pustej púšti na západe Sahary sa svojej kolónie v roku 1976 vzdalo aj Španielsko. Španielska Sahara, ako sa územie dovtedy nazývalo, kolonisti ponechali, na základe Madridskej dohody, v správe susedných krajín. Maroko a Mauritánia sa mali o Sahrawi postarať. Dopadlo to konfliktom, v ktorom prišlo o život takmer 20-tisíc ľudí.

Foto: Wikimedia

Už pred odchodom Španielov vzniklo v oblasti Západnej Sahary ľudové oslobodzovacie hnutie Polisario. To deň, po odchode Španielov, vyhlásilo na území bývalej kolónie nezávislosť Saharskej arabskej demokratickej republiky, v súčasnosti známej skôr ako Západná Sahara. Začal ozbrojený konflikt, ktorý stál životy 15-20 tisíc ľudí. Etnikum nazývané Sahwari (najmä Berberi a Arabi) bojovalo na dvoch frontoch. V roku 1979 podpísalo mierovú dohodu s Mauritániou, ktorá sa nárokov na územie vzdala. Boj s Marokom pokračoval.

Foto: Wikimedia

V roku 1981 začalo Maroko na území Západnej Sahary stavať približne 2700 km dlhý múr. Marocký múr, známy aj ako Múr hanby, Saharskú arabskú demokratickú republiku, rozdelil na dve časti. Západná časť ostala pod kontrolou Maročanov, východnú ovládalo Polisario. Obyvatelia Západnej Sahary tak boli zahnaní za stovky kilometrov dlhý múr do nehostinnej púšte. Okolo múru, Marocká armáda vytvorila dodnes najväčšie mínové pole na svete.

Foto: Wikimedia

V roku 1991 boje medzi Západnou Saharou a Marokom ustali a Saharská arabská demokratická republika sa pustila do politického a právneho boja za nezávislosť. Ten trvá prakticky až dodnes. Západná Sahara síce získala podporu OSN a uznalo ju celkom 85 krajín sveta, no to ani zďaleka nestačí. Krajinu neuznáva napríklad Francúzsko, ktoré by takýmto rozhodnutím výrazne narušilo svoje vzťahy s Marokom, ktoré je jeho bývalou kolóniou.

Foto: Wikimedia

Západná Sahara tak ostala neuznaná a navyše rozdelená. Obyvatelia túžiaci po nezávislosti žijú za tisícky kilometrov dlhým múrom v nehostinnej púšti poväčšine v utečeneckých táboroch, alebo kočovným spôsobom života. Na druhej strane múru, západnú časť neuznanej krajiny, ovláda Maroko. A prečo sa vlastne naťahujú o 266-tisíc km² piesku? Odpoveď je celkom jednoduchá. Na území Západnej Sahary sa nachádzajú ropné polia a pobrežie je bohatým rybolovným revírom. Najvýznamnejšie sú však obrovské ložiská fosfátov, ktoré na tomto území tvoria takmer polovicu celosvetových zásob.

0
Komentovať (0)