Foto: MaxPixel

Barbora / / Veda
Tvorenie obrovských monolitov pod horúcim polynézskym slnkom je bezpochyby smädná práca. Ako teda tradiční obyvatelia Veľkonočných ostrovov, prežili bez sviežich riek a prameňov, ktoré by ich smäd uhasili?

Táto historická záhada pravdepodobne našla svoju odpoveď. Je jednou z tých, ktoré prepisujú staré európske záznamy o kmeni Rapa Nui, ktorý žil údajne na základe pitia morskej vody. S najväčšou pravdepodobnosťou to morská voda totižto nebola. 

Nová štúdia ukazuje, ako pobrežné výtoky podzemných vôd okolo ostrova, mohli byť zhromažďované kmeňom a následne využívané na dodržanie pitného režimu. Hladina soli v tejto vode bola dostatočne nízka na to, aby ju mohli ľudia piť bez ujmy na zdraví. Nevedomí Európania v 18. storočí pochopili obyvateľov zle, keď si mysleli, že pijú morskú vodu. Išlo o čerstvú dažďovú vodu pretekajúcu cez pórovité vulkanické pôdy ostrova, kde sa nakoniec zmiešavala s vodou morskou.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Despierta Tu Curiosidad (@despiertatucuriosidad),

„Podzemná voda steká dole z kopcov a nakoniec vyteká von priamo v bode, kde sa pórovitá podzemná skala stretáva s oceánom,“ hovorí vedúci výskumník, antropológ Carl Lipo z Bringhamptonskej univerzity v New Yorku. „Keď je príliv malý, výsledkom je prietok pitnej vody priamo do mora. Ľudia teda môžu využívať tieto zdroje vody priamo jej zachytávaním v týchto bodoch.“

Lipo a jeho tím zmerali hodnoty poloslanej zachytenej vody vo viacerých bodoch na území ostrova, so záverom, že je dostatočne bezpečná na požívanie. Voda teda bola bezpečná, ale stále ostávala slaná. To si ostrovania uvedomili. Podľa predošlých výskumov bola strava obyvateľov Veľkonočných ostrovov svojim spôsobom diétou od soli. Možno práve preto, lebo mali dostatočný príjem solí z vody.

Na dokázanie hypotézy tím taktiež preskúmal alternatívne zdroje pitnej vody na ostrove zahŕňajúc dve jazerá (s komplikovaným prístupom) a jeden prameň s malými cisternami nazývanými taheta, ktoré mohli byť používané práve na jej zachytávanie. Počas obdobia bez dažďov bola skupina týchto zdrojov postačujúcou zásobou pre celý ostrov.

Tieto zistenia odpovedajú aj na ďalšiu otázku, týkajúcu sa pozície obrovských monolitických sôch, ktoré sú situované najmä na pobrežiach. A to práve preto, lebo sa tam nachádzal zdroj vody. „Teraz, keď vieme viac o pitnej vode a pozícií týchto sôch. Celé to dáva dokonalý zmysel,“ hovorí Lipo„Sú postavené tam, kde je neustály prístup k pitnej vode.“

Easter Island

Výskumy, ako tento by nás mohli čo to naučiť o prežívaní v ťažkých podmienkach aj v súčasnosti. Požičaním si zopár techník od vynaliezavých ľudí kmeňa Rapa Nui. „S objavovaním vedomostí o spoločenskom správaní starých kmeňov môžeme získať náhľad do základných podmienok nezbytných pre tímové fungovanie – či už v minulosti alebo rozvíjajúcej sa spoločnosti,“ dodáva Lipo.

sciencealert.com
0
Komentovať (0)