Foto: unsplash/ Kinga Cichewicz

Spánková paralýza je jav, ktorý fascinuje vedcov aj po rokoch výskumu.

Je to nepríjemný jav, ktorý by ste nepriali ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi. Objavuje sa zvyčajne tesne pred zobudením alebo v čase, keď sa človek nachádza tesne na hranici spánku a bdenia.

Spánková paralýza je sprevádzaná desivými halucináciami

Ako napovedá samotný názov, súčasťou spánkovej paralýzy je dočasná paralýza kostrového svalstva. Portál Pubmed píše, že v čase, keď jedinec nie je schopný pohybu, sa vyostrujú jeho zmysly a objavujú sa desivé hypnagogické halucinácie, ako sú napríklad mimozemšťania, duchovia či iné nadprirodzené bytosti. Spánkovú paralýzu aspoň raz zažije jeden z piatich ľudí, pričom príčin môže byť mnoho – od spánkovej deprivácie až po psychiatrické ochorenie či posttraumatickú stresovú poruchu. Spánkovú paralýzu často zažívajú ľudia trpiaci narkolepsiou, ktorá sa prejavuje neschopnosť jedinca ostať v bdelom stave a strata kontroly nad kostrovým svalstvom.

Foto: pixabay

Aj keď spánkovú paralýzu, jej príčiny a možnú liečbu skúmajú vedci už roky, zatiaľ neexistuje liek, ktorý by jej na sto percent zabránil. Portál Frontiers in Neurology však uverejnil štúdiu, v ktorej informuje, že pomôcť môže meditácia a relaxačná terapia, píše portál Medical Express.

Výskumu sa zúčastnilo 10 pacientov trpiacich narkolepsiou, pričom každý z nich má skúsenosti aj so spánkovou paralýzou. S metódou, ktorá by mohla pacientom pomôcť, prišli ako prví Baland Jalal z Cambridgeu a Giuseppe Plazzi z Oddelenia biomedicínskych a neuromotorických vied v talianskej Boloni.

Terapia pozostáva zo 4 jednoduchých krokov

Terapia pozostáva zo štyroch základných krokov, pričom prvým krokom je prehodnotenie toho, čo záchvat spánkovej paralýzy znamená. Je dôležité, aby si pacient uvedomil, že je to dočasný jav, ktorý pominie a halucinácie sú vedľajším produktom snenia.

Druhým krokom je psychologické a emocionálne dištancovanie sa od spánkovej paralýzy a uvedomenie si, že nie je dôvod na strach a paniku. Tie spánkovú paralýzu zhoršujú.

Tretím krokom je meditácia, v rámci ktorej jedinec sústredí pozornosť do svojho vnútorného sveta, konkrétne na nejakú pozitívnu myšlienku alebo spomienku.

Posledným, štvrtým krokom je uvoľnenie svalstva. Aj keď v stave paralýzy sa jedinec inštinktívne snaží pohnúť, dôležité je upokojiť sa a nesnažiť sa o kontrolu.

Foto: unsplash

V rámci štúdie boli pacienti požiadaní, aby si po dobu mesiaca viedli denník a podrobne zaznamenávali každú spánkovú paralýzu, jej trvanie a pocity, ktoré počas nej prežívali. Po 4 týždňoch vypĺňali pacienti dotazník hodnotiaci ich náladu a prípadné pocity úzkosti. Následne boli šiesti pacienti inštruovaní, ako majú v prípade spánkovej paralýzy postupovať. Cvičenie mali praktizovať v bdelom stave po dobu 8 týždňov aspoň dvakrát do týždňa, pričom jedno cvičenie malo trvať aspoň 15 minút.

Ako píše Frontiers in Neurology, počas prvých 11 dní prežili pacienti spánkovú paralýzu v priemere 14 krát. V posledných dňoch terapie však počet dní, kedy pacienti prežili spánkovú paralýzu, výrazne poklesol. Pacienti prežili v priemere o polovicu menej epizód a navyše, aj halucinácie boli menej desivé. Skupina zvyšných 4 participantov dostala inštrukcie, aby zhlboka dýchali a opakovane rátali do 10, u nich sa však počet či intenzita epizód nezmenila. Ďalším krokom je metódu otestovať na väčšej skupine participantov.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )