Foto: Profimedia

Neslávne známa rasistická organizácia prežila viackrát vlastnú smrť. Ku Klux Klan položili škandály prominentných členov, ale aj komiksový superhrdina.

Ku Klux Klan, Bieli rytieri, Rytieri s keltskou krvou či Neviditeľná ríša. Azda každý z vás už počul o americkej rasistickej organizácii, ktorá viackrát prežila vlastný zánik. Jej desivý odkaz oblečený do bieleho habitu a bielej špicatej masky trápi americkú spoločnosť dodnes.

V článku sa dozviete:

  • Ako a prečo bol klan založený
  • Prečo bol viackrát zničený a ako sa dokázal znova presláviť
  • Ako vyzeral v časoch svojej najväčšej slávy
  • Ako bol klan financovaný
  • Ako s ním súvisia Forrest Gump či Superman

Začiatky

Aby sme lepšie pochopili vznik celej organizácie, musíme sa vrátiť do roku 1861. V tomto roku sa začala Občianska vojna v USA, ktorá trvala 4 roky a bojovali v nej proti sebe štáty Severu (únie) a štáty Juhu (konfederácie). Štáty Severu boli za zrušenie otroctva, zatiaľ čo Juh bojoval proti tejto myšlienke. Z tejto vojny vyšiel víťazne Sever so známym prezidentom Abrahamom Lincolnom. Pochopiteľne, vojnoví veteráni Juhu a majitelia obrovských plantáží sa s výsledkom vojny nevedeli stotožniť a práve to predstavovalo najväčší impulz na založenie tohto spolku.

Foto: Den Store Danske

Ako uvádza portál History.com, založenie Ku Klux Klanu datujeme do roku 1865 a názov bol odvodený z gréckeho slova kyklos, teda kruh. Členovia klanu svojich lídrov označovali ako „Grand wizard“, čo v preklade znamená Veľký čarodejník. Samotný klan ale nevznikol s takou myšlienkou, akú neskôr nadobudol. Išlo skôr o nostalgický spolok mladých chlapov, ktorí chceli spomínať na „staré“ otrokárske časy. Ako hovorí Mark Potok v dokumente o Ku Klux Klane, začiatky klanu boli nenásilné. Pozoruhodné na tejto organizácii je to, že dokázala viackrát prežiť svoju vlastnú smrť.

Prvá existencia klanu

Nenásilná organizácia sa však veľmi rýchlo začína meniť s prichádzajúcimi voľbami. Rozrastajúci klan prichádzal so zastrašovaním bývalých otrokov pri vstupe do volebných miestností a zanedlho sa udiali aj prvé vraždy. Neviditeľná ríša sa veľmi rýchlo rozrastala a potrebovala toho správneho lídra. Našla ho v postave južanského generála Nathana Bedforda Forresta – na juhu USA vojnový hrdina a bývalý obchodník s otrokmi, ktorý počas vojny spáchal mnoho zločinov (napríklad nebral zajatcov, svojim vojakom prikazoval ich zabíjať). Fanúšikovia slávneho filmu Forrest Gump si určite pamätajú, že hlavný hrdina stvárnený Tomom Hanksom bol pomenovaný práve po ňom.

S Forrestom v čele a blížiacimi sa prezidentskými voľbami násilie eskalovalo. Na juhu USA horeli budovy súdov či kostolov a šialeným tempom pribúdali aj rasovo motivované vraždy. Podľa slov Adama Greena v dokumente Ku Klux Klan bol cieľ organizácie jasný – vylúčiť Afroameričanov z politického života na juhu. Zastrašovanie splnilo svoj cieľ, južanské inštitúcie boli legitímne obsadené výhradne bielymi zástupcami. S legitímnou mocou v rukách už klan nebol potrebný. Aj po rozpustení sa však vlna lynčovania nezastavila, práve naopak. Zvráteným fenoménom tohto obdobia sa stalo aj fotografovanie sa so zlynčovanými osobami, pred čím zatvárala oči aj federálna vláda.

Druhá existencia klanu

Najslávnejšia kapitola rasistickej organizácie, ktorá 50 rokov po zrušení otroctva zapadla prachom, prichádza začiatkom 20. storočia. Svetlo sveta uzrel historický film The Birth of a Nation od režiséra Davida Griffitha, ktorý zachytáva obdobie občianskej vojny a následnej rekonštrukcie. Film je mnohými kritikmi označovaný ako prelomový a inovátorský. Členov klanu v ňom vykresľuje ako hrdinov, ktorí ochraňujú bezúhonnosť a česť amerických žien. Romantické myšlienky prezentované vo filme sa premietajú aj do reality – o klan sa zvyšuje záujem. Okrem iného, postavy vo filme nosia biele oblečenie so špecifickými čiapkami, ktoré sa stali inšpiráciou aj neskorších skutočných habitov členov KKK. Tento rasistický kinematografický počin bol zároveň prvou dlhometrážnou snímkou premietanou v Bielom dome za účasti demokratického prezidenta Wilsona.

Záber z filmu The Birth of a Nation. Foto: Profimedia

Bolo iba otázkou času, kedy sa nájde osoba, ktorá rastúci záujem využije. Tou osobou sa stal William Simmons, ktorý sa menoval do funkcie Veľkého čarodejníka. Podľa dokumentu Ku Klux Klan, Simmons začal organizovať rôzne výpravy, spísal kódex klanu nazývaný Kloran a pomocou komuniké zverejnených v tlači organizáciu propagoval. Ako výbornú reklamu používal aj spomenutý film The Birth of a Nation.

Foto: Flickr

Zárobkový model

Ako uvádza Alabama Department of Archives and History, Simmons si na pomoc s marketingom klanu prizval publicistov E. ClarkeaE. Tylerovú. Vytvoril sa pyramídový model, v ktorom každý nový člen platil za vstupné do klanu 10 dolárov, čo by v dnešnom prepočte mohlo predstavovať zhruba 160 dolárov. Zároveň každý, kto nového člena regrutoval, dostal isté percentá z jeho vstupného poplatku.

Podľa článku Shanea Cubisa predstavovali hlavný zdroj príjmu okrem vstupných poplatkov aj predaj a prenajímanie bielych rób, ktoré členovia klanu využívali pri stretnutiach či pochodoch. Počet členov klanu začal rasť neuveriteľne rýchlo a organizácia disponovala obrovskými peniazmi. Mark Potok v dokumente hovoril o tom, že vtedajší líder klanu (Simmons) žil vo vile, ktorej hodnota bola niekoľko miliónov dolárov.

Foto: Profimedia

PR špecialisti Clarke a Tylerová sa neštítili do propagácie klanu a získavania financií zatiahnuť aj deti. Ako píše portál History.com, založené boli rôzne pomocné organizácie ako Ku Klux Kiddies, Tri-K-KlubJunior Ku Klux Klan. Deti sa tak tiež začali zúčastňovať rôznych pochodov, rituálov a mítingov, na ktorých sa šírili myšlienky KKK. Čo bolo ale pre elity klanu podstatné, skrz deti prúdili do pokladnice ďalšie peniaze.

Foto: Image Editor, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Potreba nepriateľa

V prvých desaťročiach 20. storočia boli rozvíjajúce sa Spojené Štáty Americké lákavou destináciou pre Európanov, ktorí vytvorili obrovskú vlnu migrácie. Klan si zároveň so svojím rozvojom hľadal ďalších nepriateľov, medzi ktorých zaradil okrem černochov napríklad aj imigrantov, katolíkov a Židov. Veľmi dôležitým faktom sa neskôr stalo aj to, že sa vyhradili proti alkoholu a podporovali prohibíciu.

Ku Klux Klan sa v tomto období dostal na svoj vrchol a odhadovalo sa, že mal mať až 4 milióny členov. Toto číslo je neuveriteľne vysoké vzhľadom na fakt, že členom klanu sa mohol stať len biely protestant, narodený na území USA. Je však dôležité povedať, že mnoho nových členov sa ku klanu nepridalo z presvedčenia o jeho hodnotách, ale kvôli tomu, že to v tej dobe bola určitá prestíž a zlepšenie sociálneho statusu či spoločenského postavenia.

Klan na vrchole svojej popularity. Foto: Profimedia

Búrajúce sa ideály, klan porazený Supermanom

Nič netrvá večne a aj druhá existencia klanu začala mať vážne trhliny. Prvý škandál prišiel po tom, čo bol za znásilnenie a vraždu svojej asistentky právoplatne odsúdený jeden z popredných členov klanu. Klan si staval svoje ideály na ochrane bielych a nevinných žien, takže vražda bielej nevinnej ženy významným členom klanu vyvolala pobúrenie. Navyše, Stephenson po odsúdení na doživotie usvedčil niekoľkých významných politikov a členov klanu z korupcie. Druhým veľkým zakopnutím bolo správanie Edwarda Clarkea, ktorého často ľudia mohli vidieť s prostitútkami a fľašou whiskey (klan sa vyhradzoval proti alkoholu).

Povestné klince do rakvy prišli v podobe hospodárskej krízy, kedy mnoho členov stratilo prácu a nemalo skrátka financie na hradenie rôznych poplatkov vzťahujúcich sa na členstvo v klane. No a veľmi významnú úlohu zahrala tiež druhá svetová vojna, do ktorej Američania vstúpili v roku 1941 a bojovali v nej aj proti nacistickému Nemecku vyznávajúcemu podobné hodnoty, ako mal klan.

Foto: Store Norske Leksikon

Azda definitívnu bodku za druhou existenciou klanu dal Klark Kent – Superman. V roku 1946 sa novinár Stetson Kennedy infiltroval do klanu a kontaktoval producentov vtedy už slávneho Supermana. Komiksový hrdina potom v nových epizódach bojoval proti Klanu ohnivého kríža. Paradoxne, ako kinematografia najsilnejšiu kapitolu v histórii organizácie začala, tak ju kinematografia aj ukončila. Segregáciu a vytláčanie Afroameričanov na okraj spoločnosti to však nezastavilo.

Ku Klux Klan otvoril aj tretiu kapitolu svojej existencie. Môžeme povedať, že táto kapitola trvá dodnes. Nie v tak explicitnej, drastickej či otvorenej podobe, no jeho neželané dedičstvo sa z času na čas vynorí. Klan zakorenil rasizmus v mnohých amerických generáciách, len jeho prvá existencia má na svedomí 1000 obetí. V čase svojej najväčšej „slávy“ spôsobil desiatky ohavných lynčovaní so stovkami obetí. Americká spoločnosť sa aj v súčasnosti borí s veľkým problémom rasizmu, ktorý mal byť už dávno len zlým tieňom minulosti.

10
Uložiť článok
Komentovať