Foto: Archív SITA, TASR

Muránska planina patrí k menej často navštevovaným národným parkom na našom území.

Popri Tatrách, Malej Fatre či Slovenskému raju patrí k menej známym a menej navštevovaným národným parkom na našom území. Práve to však môže byť pre Muránsku planinu výhodou.

Muránska planina sa nachádza v Banskobystrickom kraji severne od mesta Tisovec, štatút najvyššieho ochranného pásma získala v roku 1997, keď bola vyhlásená za národný park. Popri faune a flóre je bohatá na krasové javy, nachádza sa tam takmer 500 jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a tiež množstvo skalných útvarov. Na Muránskej planine možno nájsť aj najnižšie položenú kosodrevinu na našom území, nájsť tu možno aj lykovec muránsky, endemit a relikt z obdobia treťohôr.

Foto: Archív TASR

Zvedavé sysle aj polodivoké kone

Väčším lákadlom turistov sú ale aktuálne sysle. Na východnej strane NP sa nachádza lokalita Biele vody, ktorá je známejšia pod názvom Syslia lúka. V bezprostrednej blízkosti tu môžete obdivovať prirodzených obyvateľov Muránskej planiny, ktorí tu boli opätovne vypustení do voľnej prírody po znížení populácie ešte v roku 2000. Sysľom sa na Bielej vode mimoriadne darí. Zvieratá sú pritom na ľudských návštevníkov viac ako zvyknuté, čo však neznamená, že sa v ich prítomnosti netreba správať ohľaduplne. Na prikrmovanie sú však už rokmi zvyknuté, slnečnicové semienka, jablko či mrkvu si tak sysle zoberú aj priamo z vašich rúk.

Foto: Archív SITA
Foto: Archív SITA

Len neďaleko Syslej lúky možno nájsť ďalšiu raritu Muránskej planiny. Vo voľnej prírode tu žijú kone, konkrétne vyšľachtené plemeno norik muránsky. V lokalite Veľká Lúka žijú kone v podstate polodivokým životom. S výnimkou obdobia najtuhších mrazov sa pohybujú vo voľnej prírode, pričom spásajú najrozšírenejší biotop Muránskej planiny. Na tunajších lúkach začali s chovom koní v 50. rokoch minulého storočia, dnes tu žije už viac ako 300 norikov.

Foto: Archív TASR

Jediná jaskyňa či Ľadová jama

Najväčšími atrakciami NP Muránska planina sú, samozrejme, prírodné lákadlá. A síce Muránska planina nepatrí medzi najväčšie NP na našom území, rozhodne má čo ponúknuť. V národnom parku sa nachádza takmer 500 jaskýň, verejnosti prístupná je však len jediná. Wesselényiho jaskyňa je dlhá 16 metrov, tvoria ju dve chodby bez výraznej krasovej výzdoby. Jaskyňa je prístupná z obce Muráň a z Muránskej Huty, pomenovaná bola po pánovi Muránskeho hradu Františkovi Vešelénim.

Medzi ďalšie lákadlá Muránskej planiny patrí Poludnica. Ide o mimoriadny skalný útes, ktorý je často považovaný za najkrajší výhľadový bod v celom národnom parku, odkiaľ je za priaznivého počasia vidieť až za mesto Revúca. Za pozornosť stojí aj Ľadová jama, mohutný 30-metrov hlboký krasový závrt, ktorá v minulosti obyvateľom slúžila aj ako prírodná chladnička. Známym lákadlom je aj Skalná brána neďaleko Hrdzavej doliny.

No ak by vám na Muránskej planine chýbalo trochu zážitkovej turistiky, rozhodne zamierte do Čertovej doliny. Nájdete ju neďaleko sedla Zbojská a podobne ako rokliny Slovenského raja ponúka vodopády, vysoké skalné bralá a zúžené kaňonovité úseky, ktoré vyúsťujú v najužšom mieste v lokalite nazvanej Surovcov stisk. Čertova dolina je zabezpečená rebríkmi, lávkami, reťazami podobne ako turistické trasy v Slovenskom raji, očakávať tu však môžete v priemere menej turistov.

Čertova dolina, Foto: Archív TASR

História s buchtami

Muránska planina návštevníkov láka aj na historické pamiatky. Najznámejšou je zrúcanina hradu Muráň na vrchu Cigánka, ktorý je v nadmorskej výške 935 metrov tretím najvyššie položeným hradom na území Slovenska. Na okraji NP sa nachádzajú ruiny Tisoveckého hradu, vyhľadávaným je aj Tunel pod Dielikom, jedno z technických diel známych ako Gemerské spojky. Na rozdiel od známejšieho Slavošovského tunela je Tunel pod Dielikom nepriechodný a zaplavený. Turistov región láka aj na historickú zubačku, ktorej trasa vedie priamo cez národný park.

Foto: Archív TASR

Veľkou raritou Muránskej planiny sú aj tradičné Muránske buchty známe po celom území Slovenska. S pečením sladkých buchiet začali v obci Muráň v 70. rokoch 20. storočia, na tradíciu obec opäť nadviazala v roku 2017. V jednom z obecných domov sa tak dnes nachádza pekáreň a predajňa tradičných muránskych buchiet, ktoré sú chránené značkou regionálneho produktu.

Foto: Archív TASR
ŠOP, vypadni.sk, muran.sk, TASR, dobrodruh.sk

#cestujemdoma

Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )