Foto: SITA/AP

Prezident označil NATO za papierového tigra.

Severoatlantická aliancia môže prísť o svojho najsilnejšieho člena. Donald Trump totiž vážne zvažuje stiahnutie USA z NATO pre nezapojenie sa spojencov do vojny s Iránom.

Prezident označil NATO za papierového tigra a rovnako to podľa neho vidí aj jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Trump je zrejme sklamaný z prístupu spojencov k vojne v Iráne. Tí USA nielenže nepodporujú, ale niektoré krajiny zakazujú využívanie svojich vojenských základní. O téme píše The Telegraph.

Jeho vyjadrenia sú dosiaľ najsilnejším signálom, že Biely dom už nepovažuje európske krajiny za spoľahlivého partnera v obrane po tom, ako odmietli Trumpovu požiadavku na vyslanie vojenských lodí s cieľom dosiahnuť opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu, napísal The Telegraph.

Očakáva sa veľký prejav Trumpa

„Bolo ťažké tomu uveriť… Myslel som si, že by to malo byť automatické,“ povedal Trump. „My sme tam automaticky boli vrátane Ukrajiny. Ukrajina nebola naším problémom. Bola to skúška a my sme tam pre nich boli a vždy by sme tam boli pre nich. Oni tam pre nás neboli.”

Ilustračná foto: SITA/AP

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok kritizoval spojencov z NATO za to, že Spojeným štátom neumožnili využívať svoje vojenské základne v rámci operácií proti Iránu. USA budú podľa neho po vojne musieť „prehodnotiť“ členstvo v Aliancii.

„Ak je úlohou NATO, aby sme bránili Európu, keď na nich zaútočia, zatiaľ čo oni nám upierajú základné práva, keď ich potrebujeme, potom to nie je dobrá dohoda. Je ťažké v takomto vzťahu zostať,“ vyhlásil Rubio.

Šéf Bieleho domu avizoval, že v stredu večer vystúpi s prejavom, ktorý sa bude týkať vojny proti Iránu. V utorok večer povedal, že konflikt by sa mohol skončiť za dva až tri týždne a že jeho jediným cieľom je zabrániť Teheránu, aby získal jadrové zbrane.

Trumpove požiadavky na pomoc NATO s vojnou v Iráne viedli k otázkam okolo článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Toto ustanovenie bolo uplatnené doteraz jedinýkrát po útokoch v USA z 11. septembra 2001. V následnej vojne v Afganistane zahynulo viac ako 1100 neamerických vojakov vrátane 457 z Británie.

Článok o kolektívnej obrane sa týka len prípadov napadnutia členov NATO. Preto by sa nevzťahoval na vojnu v Iráne, ktorá sa začala americko-izraelskými útokmi z 28. februára, pripomenul britský denník.

Uložiť článok

Najnovšie články