Foto: Pixabay

/ 117 / TASR
Jednu z najväčších jadrových havárií v dejinách ľudstva pripomína Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu.

Havária jadrovej elektrárne v Černobyle z 26. apríla 1986 zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES), ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Do tejto kategórie sa radí tiež havária v japonskej Fukušime z 12. apríla 2011.

Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. „Pyšný komunistický režim považoval reaktor za svoj veľký technický úspech,“ konštatuje britsko-kanadský dokument Černobyľ – nultá hodina, ktorý odvysielala aj Česká televízia. Práve konštrukčná chyba v reaktore však bola podľa záverov vyšetrovania jednou z príčin havárie.

The control panel of Chernobyl's Reactor Four

Ďalším dôvodom bol ľudský faktor. Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať a časť personálu navrhovala jeho odstavenie. Ďatlov však trval na pokračovaní testu.

Reporter Richard tries to peer through the gloom

V reaktore sa nachádzalo 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré pôsobili ako brzda, teda prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary. Podľa svedkov nasledovali dve explózie. Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého sa do atmosféry vychrlilo 50 ton jadrového paliva. Explózia rozmetala do okolia elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu.

In an unlit room sits the control panels for Chernobyl's Reactor Four

Až 27. apríla o 14.00 h sa začala evakuácia obyvateľov 50-tisícového mesta Pripjať ležiaceho v bezprostrednej blízkosti elektrárne. V tento deň sa tiež objavili prvé správy o zvýšenej radiácii vo Švédsku, keďže sovietske orgány spočiatku o nehode neinformovali verejnosť.

Celkovo muselo svoje domovy opustiť viac než 130.000 obyvateľov z okolia elektrárne. Nebezpečenstvu boli vystavení aj ľudia, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Ich počet sa odhaduje na 600- až 800-tisíc, pričom už 25.000 z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Inside Chernobyl's Reactor Four control room

V dôsledku černobyľskej havárie bolo na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík rádioaktívne zamorené územie s rozlohou 150.000 kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo 6,95 milióna obyvateľov.

Z reaktora uniklo stokrát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu atómových bômb zhodených na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Nad územím bývalého Československa sa černobyľský mrak presúval celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986.

Walking through Chernobyl, meters from the melted reactor core

Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prikryť betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok. Ukrajina prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila 15. decembra 2000.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) stanovila počet obetí na 4000, no podľa medzinárodnej organizácie Greenpeace zahynulo na následky černobyľskej havárie vyše 93.000 ľudí.

Chernobyl power plant

Černobyľ sa stal mestom duchom a miľníkom novodobej histórie. V súčasnosti láka mnohých odvážnejších turistov. Medzi nimi i cestovateľa menom Martin Dubeň, ktorý túto oblasť navštívil už niekoľkokrát. Vy si jeho (rádio)aktívne zážitky môžete vypočuť v najbližšom Cestovateľskom kine.  Zdieľať s vami bude nielen fotografie, zážitky, reálny život domorodcov, ale vysvetlí aj mýty, ktoré o Černobyle, Pripjati, atómovej elektrárni a vyľudnenej zóne kolujú.

Cestovateľské kino: Černobyľ (Martin Dubeň)

9.máj – Nitra

Lístky na premietanie sú dostupné na tomto odkaze.

15. máj – Košice

Lístky na premietanie sú dostupné na tomto odkaze.

16. máj – Trnava

Lístky na premietanie sú dostupné na tomto odkaze.

17. máj – Prievidza

Lístky na premietanie sú dostupné na tomto odkaze.

22. máj – Martin

Lístky na premietanie sú dostupné na tomto odkaze.

Pozri aj: Slovenský Černobyľ: Záhadný opustený hotelový komplex, z ktorého behá mráz po chrbte



Komentovať (0)