Foto: SITA

Presne pred rokom identifikovali po prvýkrát nový koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19.

Pandémia, ktorej mnohí ľudia nepredpovedali dlhú životnosť, „oslavuje“ v novembri prvé výročie. Počas jedného roka postihlo nové ochorenie celý svet a ovplyvnilo život miliardám ľudí. 

Článok pokračuje pod videom ↓

„Rúška, ruky, rozostupy“ – heslo, ktoré ľudstvo už rok sprevádza v tejto pandemickej situácii. 17. november 2019 je dátum, v ktorom bol zaznamenaný vôbec prvý prípad nákazy novým koronavírusom. I keď od prvého zaznamenaného prípadu ubehol rok, pandémia vo svete stále prevláda.

K dnešnému dňu je vo svete evidovaných viac ako 55 miliónov prípadov, z toho vyše 15 miliónov je stále aktívnych. Vďaka neustálej starostlivosti lekárov po celom svete, počet vyliečených presiahol číslo 38 miliónov, čo je viac ako polovica zo všetkých infikovaných pacientov. Najvyššia úmrtnosť bola zaznamenaná u ľudí starších ako 80 rokov, ohrození sú však všetci. Doposiaľ vírus zabil takmer 1,3 milióna ľudí.

Prvý prípad v čínskom meste Wu-chan

Prvá nákaza záhadným vírusom bola identifikovaná u 55-ročného muža pochádzajúceho z čínskej provincie Chu-pej v meste Wu-chan. Nákaza sa do decembra objavila u 27 ďalších obyvateľov. Vtedy však lekári ešte netušili, že ide o ochorenie, ktoré spôsobuje nový druh koronavírusu.

Mesto Wu-Chan počas lockdownu, Foto: SITA/AP

Koncom decembra 2019 lekár Čang Ťi-sien z nemocnice v provencii Chu-pej oznámil čínskym úradom, že títo pacienti vykazujú známky nového druhu ochorenia, ktoré spôsobuje práve vírus SARS-CoV-2. Čínske úrady počas januára 2020 začali zaznamenávať čoraz vyššie čísla nakazených obyvateľov, mnohí z nich ochoreniu podľahli.

21. januára 2019 ich bolo zaznamenaných 440, o týždeň neskôr ich bolo už 7791. Situácia začala byť vážna a lekári nedokázali prísť na to, odkiaľ nebezpečný vírus pochádza. Ochorenie COVID-19 bolo totiž geneticky podobné netopierím koronavírusom, preto vedci a lekári predpokladajú, že nákaza sa začala šíriť na trhoch s predajom živých zvierat a ďalej sa šírila medzi ľudí. Práve čínske trhy, kde sa predáva divoká zver, sú považované za epicentrá infekčných ochorení a v minulosti boli pôvodcom ochorenia SARS, z ktorého vzniklo aj ochorenie COVID-19.

Pandémia vo svete 

Vírus v priebehu marca začal prenikať aj do zvyšných častí sveta a vytvárať nové epicentrá nákazy. Krajiny ako Nový Zéland, Vietnam či Lichtenštanjsko dokázali situáciu spôsobenú v dôsledku koronavírusu držať pod kontrolou. Ukazovatele počtu nakazených a počtu úmrtí boli v porovnaní s inými krajinami vo svete minimálne. Celkový počet pacientov v týchto krajinách bol do 2000 ľudí.

Vďaka dobre zvládnutej situácii na ne pandémia nemala až taký negatívny dopad. Veľa krajín však bralo situáciu na ‘‘ľahkú váhu‘‘ až do doby, keď čoraz viac obyvateľov javilo známky nákazy. Takými boli aj Taliansko či Španielsko, ktoré koronavírus v Európe zasiahol najviac.

Ulice v Taliansku počas jari, Foto: SITA/AP

Koronavírus prenikol do Talianska už vo februári tohto roka a až do apríla talianske úrady denne hlásili cez 700 obetí. Krajina bola pre kritickosť situácie uzavretá do prísnej karantény. Situácia sa začala zlepšovať po 4. apríli, kedy prvýkrát v priebehu dvoch mesiacov počet hospitalizovaných pacientov klesol zo 4068 na 3994.

Španielsko vírus poznačil značne horšie ako Taliansko. Pandémia v krajine zúrila od februára až do júna a počet nakazených sa v tom období vyšplhal až na 240-tisíc.

Najviac zasiahnutou krajinou vo svete sú však aj naďalej Spojené štáty americké. V máji tam bolo evidovaných 1,64 milióna pozitívnych prípadov. USA preto uzatvorila hranice pre väčšinu krajín sveta. Spojené štáty k dnešnému dňu registrujú celkovo až 11,3 milióna pozitívnych prípadov.

Druhá vlna a úpadok ekonomiky 

Karanténa síce dokázala šírenie COVID-19 zmierniť, ale vypýtala si svoju daň v podobe úpadku ekonomiky. Podnikatelia sa za každú cenu snažili prísť na to, ako vytrvať a prečkať ťažkú situáciu. Hospodárstvo krajín, ktoré mali pandémiu viac-menej pod kontrolou, sa z pandémie spamätáva ľahšie, no krajiny, ktoré vírus zasiahol podstatne viac, zastanú ešte dlho značne zadlžené. Hlavne kvôli vysokým nákladom spojených s pandémiou a nulovým ziskom z cestovného ruchu, krajiny hlásili miliardové straty.

Väčšina štátov začínala koncom mája zmierňovať opatrenia a otvárať hranice. Výnimkou boli Spojené štáty, v ktorých počet obyvateľov nakazených koronavírusom stále stúpal. Situácia sa počas leta vyvíjala viac než dobre.

Na jeseň zasiahla svet druhá vlna pandémie. Jej návrat vedci predpokladali a preto vedeli, že treba urýchlene konať. Zatiaľ čo počas prvej vlny Taliansko a Španielsko hlásili rekordné úmrtia, druhá vlna úmrtnosť pacientov zmiernila. Naopak, krajiny, ktoré prvú vlnu zvládli dobre, prekonali denné rekordy pozitívnych prípadov. Medzi nimi aj Slovensko a Česko.

Slovensko a koronavírus

Slovensko potvrdilo prvý prípad koronavírusu 6. marca 2020. Identifikovaný bol u 52-ročného muža z Bratislavského kraja. Nakazil sa sekundárnym prenosom ochorenia od jeho syna, ktorý bol počas februára v Taliansku. Deň na to boli pozitívne testovaní aj jeho syn a manželka. Lekári mužovho syna označili ako pacienta ‘‘0‘‘, teda prvého nosiča ochorenia na Slovensku.

foto: TASR/AP

Na Slovensku bol okamžite vyhlásený núdzový stav. Po letných mesiacoch, počas ktorých Slovensko hlásilo v priemere 30 pozitívnych pacientov denne, zasiahla druhá vlna, ktorá spôsobila ich nárast o viac ako 2-tisíc denne.

Ďalší lockdown bol nevyhnutný. Mnohí ľudia s tým však nesúhlasili. Hrozba ešte väčšieho ekonomického úpadku a strata príjmu peňazí obyvateľov vystrašila viac ako samotné ochorenie. Preto premiér Igor Matovič nariadil celoplošné testovanie krajiny, ktorého sa zúčastnilo viac ako 80 % obyvateľstva.

K dnešnému dňu je na Slovensku evidovaných 88-tisíc pozitívnych prípadov, z toho 33-tisíc sa úspešne vyliečilo. Vírusu podľahlo až 557 pacientov.

Vakcína by mala byť dostupná začiatkom roku 2021

Slovensko má zakontrahovaných 2,44 milióna dávok vakcín proti novému koronavírusu. Vakcíny budú na Slovensku pre každého obyvateľa zadarmo, bez doplatkov, nebudú povinné a budú na dobrovoľnej báze.

Európska komisia (EK) schválila v stredu (11. novembra 2020) v poradí už štvrtú zmluvu o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19. Najnovšia zmluva s farmaceutickými spoločnosťami BioNTech a Pfizer stanovuje počiatočný nákup 200 miliónov dávok vakcín v mene všetkých členských štátov EÚ a tiež možnosť požiadať o dodanie ďalších 100 miliónov dávok.

Uložiť článok

Najnovšie články