Skrotiť energiu spôsobom, akým sa o to pokúšajú vedci a inžinieri v jadrových elektrárňach, môže byť niekedy náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. V histórii nájdeme mnoho dôkazov o zlyhaní ich úsilia a následných udalostiach, ktoré trvali dlhé roky. Jeden z takýchto okamihov sa odohral aj na mieste nazývanom Three Mile Island v Pennsylvánii. 

S výstavbou jadrovej elektrárne Three Mile Island sa začalo koncom 60. rokov 20. storočia. Podobne ako konštruovanie, aj spustenie každého z dvoch reaktorov prebehlo v rozdielnom čase. Zatiaľ čo Jednotka 1 bola privedená k životu v apríli roku 1974, Jednotka 2 sa svojej premiéry dočkala až vo februári o 4 roky neskôr.

Netrvalo dlho a 28. marca nasledujúceho roku došlo k neočakávanému zvratu. Približne o štvrtej hodine ráno zlyhal chladiaci systému v Jednotke 2, známej tiež pod poznačením TMI-2. Dôsledkom toho bolo automatické vypnutie turbínového generátora elektrárne a následne aj samotného reaktora. No teplota jadra začala stúpať a tlak v systéme sa taktiež zvyšoval. Pre uvoľnenie tohto napätia bol otvorený pilotný poistný ventil.

Klesnutie hodnôt na nižšiu úroveň malo zabezpečiť automatické uzavretie daného ventilu. No to sa nestalo. Zamestnanci nemali o tomto fakte žiadne tušenie. Na riadiacej jednotke bola kontrolka, ktorá ich informovalo o stave ventilu, ako uzavretom. Skrz naďalej otvorený ventil začala postupne unikať para z vody, ktorá slúžila na ochladzovanie.

Pozri aj:

Traja muži zachránili Európu, ktorá by sa stala prakticky neobývateľná. Ich mená však pozná málokto

Vážnosťou situácie si boli všetci vedomí až v momente, kedy začali alarmy a výstražné svetlá hlásiť nebezpečenstvo. Dochádzalo k rýchlej strate chladiva. V systéme nechýbala ani veľká tlaková nádoba udržiavajúca jadro reaktora počas normálnej prevádzky, ktorá bola bežne celá naplnená vodou.

Túto informáciu brali zamestnanci pravdepodobne ako samozrejmosť, nakoľko absolútne chýbala kontrolka informujúca o stave hladiny vody v danom zariadení. Z tohto dôvodu si pracovníci mysleli, že je jadro obklopené dostatočným množstvom kvapaliny a nie je dôvod obávať sa. No pravda bola úplne iná.

Na tento fakt nadväzuje množstvo skutočností, z ktorých nejedna môže človeka donútiť zamyslieť sa nad tým, kde je ukrytá pravda. Podľa zápisov ľudia nemali takmer žiadne informácie o tom, čo sa udialo a aký to môže mať na nich vplyv. Žiadna evakuácia zo strany vlády nenastala. Odporúčanie znelo premiestniť tehotné ženy a detí do vzdialenejších oblastí od tohto miesta.

Reaktor bol od tejto nehody trvalo vyradený z prevádzky a odstraňovanie následkov v podobe eliminácie kryptónu či paliva, kontaminovanej vody a zabezpečovacie práce zabrali dlhých 14 rokov a takmer miliardu eur. Informácie uvádzajú, že sa z miesta odstránilo vyše 8 000 kubíkov rádioaktívnej vody.

Prevádzka reaktora TMI-1 nebola nehodou ukončená a naďalej pokračuje aj v aktuálnom čase. To sa ale v blízkej dobe ukončí. Firma Exelon, ktorá udržiava tento reaktor už v uplynulých rokoch vyjadrila stanovisko, podľa ktorého je tento objekt stratový. V dôsledku toho je jeho odstavenie naplánované už v priebehu septembra tohto roku.

papost.org, wikipedia.org, nrc.gov, arstechnica.com, nytimes.com