Slovensko sa zaradilo medzi prvé krajiny, ktoré nariadili povinné nosenie ochranných rúšok pre všetkých občanov. Pred časom sa pre toto opatrenie rozhodlo aj susedné Rakúsko. Počet nových nakazených jedincov výrazne poklesol.
správy od nás budete mať ako prví.
Rakúsko zaznamenalo zlepšenie situácie
Svet nemá nad koronavírusom vyhraté ešte ani zďaleka, Rakúsko však má dobré správy. Začiatkom apríla zaviedlo povinné nosenie ochranných rúšok a ako informuje portál Science Times, počet nakazených jedincov klesol z 90 na 10 pripadajúcich na milión obyvateľov. V marci pritom bola situácia v tejto krajine pomerne kritická.
Pre povinné nosenie rúšok sa rakúska vláda rozhodla napriek tomu, že mnohé krajiny ich efektivitu spochybňujú. Organizácia Public Health England (PHE) dokonca tvrdí, že nosenie ochranného rúška podporuje šírenie koronavírusu, pretože ľudia sa viac dotýkajú svojej tváre, akoby rúško nenosili. Okrem toho, ľudia nosia jedno rúško dlhšie, než by mali, čo podporuje tvorbu prostredia ideálneho pre šírenie ochorenia.

Len rúško nestačí
Povinné nosenie rúšok však napriek mnohým negatívnym ohlasom zaviedlo nielen Slovensko, ale napríklad aj Česko. Aj vďaka tomu patrí Slovensko medzi krajiny, kde je denný nárast jedincov pozitívne testovaných na koronavírus najnižší. George Gao, generálny riaditeľ agentúry Chinese Center for Disease Control and Prevention sa pre The Telegraph vyjadril, že koronavírus sa šíri najmä kvapôčkami a blízkym kontaktom. Preto je dôležité, aby sa ľudia blízkemu kontaktu vyhli a vďaka rúšku zabránili šíreniu kvapôčok, ktoré sa v ovzduší ocitnú nielen pri kýchaní, ale napríklad aj pri obyčajom hovorení. Navyše, kvapôčky ostávajú vo vzduchu aj niekoľko minút a dokážu precestovať nemalú vzdialenosť.
Samozrejme, ochranné rúško nepôsobí ako stopercentná ochranná bariéra a je potrebné dodržiavať súčasne aj ďalšie opatrenia, aby sme ostali zdraví a šírenie pandémie zastavili. WHO dodáva, že nevyhnutná je pravidelná hygiena, ako napríklad časté umývanie rúk.
Science Times
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
















Nahlásiť chybu v článku