Roztopený grónsky ľad, 2019, Foto: Archív TASR/AP (Danmarks Meteorologiske Institut/Steffen M. Olsen via AP)

Ľudia z celého sveta opäť vychádzajú do ulíc štrajkovať za klimatickú budúcnosť našej planéty.

Kalendárne leto je pomaly na konci, to prázdninové už dávno za nami a ak si ho každý z nás na malý moment zosumarizuje, zistí, že bolo zrejme celkom podobné tým predchádzajúcim. Teda, až na extrémne náhle a silné búrky na celom území Slovenska, extrémne sucho, extrémne teploty, extrémne požiare za polárnou kružnicou, extrémne vypaľovanie lesov v Amazonke, extrémne topenie grónskeho ľadu… Toto leto vlastne až také bežné nebolo.

V pondelok 23. septembra odštartuje v New Yorku tri dni trvajúci klimatický summit OSN, na ktorom sa zúčastní približne stovka svetových lídrov, a ktorého hlavným cieľom bude vyzvať na okamžitý boj proti klimatickej kríze. Nie že by naliehavosť takéhoto kroku nenaznačovala už alarmujúca správa OSN o vymieraní druhov z mája tohto roku, dramatickým tempom už celé roky topiace sa ľadovce Arktídy, či obrovské požiare v posledných divočinách na našej planéte. Oni si to asi potrebujú povedať oficiálne za okrúhlym stolom, pekne v oblekoch a pohodlí konferenčnej miestnosti. A čo na tom, že deti z ulíc na nich poza školu kričia už celé mesiace.

Rozsiahle oblasti Sibíri postihli tento rok veľké požiare, foto: Archív TASR/AP

A inak tomu nebude ani tentokrát. V piatok 20. septembra, teda tri dni predtým, ako svetoví lídri podebatujú o dôsledkoch klimatickej zmeny, im státisíce, možno i milióny, detí zo všetkých kútov sveta ukážu, že za okrúhlym stolom budú hovoriť práve o ich budúcnosti. Tej, ktorá zatiaľ spočíva v otrávenom vzduchu, znečistených riekach, oceánoch, nenávratne pozmenených ekosystémoch a v neposlednom rade extrémnych prejavoch počasia a regionálnych zmien klímy, ktoré z domovov vyženú milióny obyvateľov.

Pochopili to už mnohí, tí zvyšní zrejme rozumejú tiež, akurát pre vlastnú pohodlnosť a prospech zo súčasného systému radšej zatvárajú oči. Klimatický štrajk podporujú najznámejšie organizácie na ochranu prírody ako Greenpeace či Svetový fond na ochranu prírody, ale aj ďalších minimálne 71 environmentálnych a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií a nadácií. Nejde však len o mimovládky. K spoločnému konsenzu sa pridáva aj vedecká obec. Podporu štrajku vyslovili viaceré slovenské univerzity ako aj Slovenská akadémia vied.

„Ak chceme na tejto planéte prežiť a zastaviť ničenie jej biodiverzity, musíme konať,“ tvrdia vedci zo SAV v spoločnom vyhlásení.

Štrajk za budúcnosť klímy v Bratislave (máj 2019), foto: TASR/Jaroslav Novák

Naprieč spoločnosťou sa teda zdá, že ľudstvo konečne prijalo závažnosť klimatickej zmeny a jej dôsledkov. Prijať existenciu tak závažného problému však nestačí. Na rade sú preto politici, aby v mene ľudí prijali potrebné kroky na záchranu planéty a zmiernenie dôsledkov zmien v jej klimatickom systéme. Sami sa však do odvážnych, neraz nepohodlných, no efektívnych a nutných systémových zmien nepustia. Musíme im ukázať, že sme ochotní tieto rozhodnutia prijať a nie len to, ale že boj proti klimatickej zmene považujeme za spoločenskú prioritu. V piatok 20. septembra tak môžete urobiť na námestiach v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a v Košiciach.

Toto leto až také bežné nebolo. Sprevádzalo ho mnoho udalostí, pri ktorých vedci aj organizácie zamerané na ochranu životného prostredia bili na poplach a vyzývali na okamžité riešenie problému klimatickej krízy. Iné to nebude ani o rok, ani o dva a ani o päť. Ak sa však nič nezmení, o niekoľko desaťročí sa budeme len so závisťou obzerať za tým, aké pokojné leto sme v roku 2019 prežili.

Uložiť článok

Najnovšie články