John Getchel

/ 0 / Lucia Mužlová
Vedci identifikovali rekordný blesk, ktorý mal dĺžku až 321,1 kilometrov, čo je približne vzdialenosť medzi New Yorkom a Washingtonom D.C. a objavil sa na oblohe v Oklahome ešte v roku 2007. Svetová meteorologická organizácia (WMO) tento blesk oficiálne uznala za najdlhší zaznamenaný blesk na svete.

V rovnakom čase však WMO potvrdila ďalší záznam. V južnom Francúzsku sa v roku 2012 objavil blesk, ktorého spojenie medzi nebom a zemou trvalo až 7,74 sekúnd. Priemerný čas je pritom len 0,2 sekundy. Blesk z Oklahomy však trval „len“ 5,7 sekúnd. Čo je ale najhoršie, je to, že neexistuje žiadne video, vďaka ktorému by sa podarilo zachytiť tieto dva úkazy.

V každom prípade, tieto dva rekordné blesky inšpirovali WMO k tomu, aby zmenili definíciu toho, čo je v skutočnosti úder blesku. Pôvodne bol úder blesku popisovaný ako „séria elektrických procesov prebiehajúcich počas jednej sekundy“. Posledné tri slová však boli nahradené slovom „plynulo“.

blesky2
iflscience.com

Stále však nie je jasné, dokonca ani vedcom, prečo sa nad Francúzskom objavil tento jeden jediný blesk, ktorý v podstate zmenil všetko. Je až šokujúce, koľko toho ešte veda stále neobjavila a koľko si toho nevieme vedecky vysvetliť. Napriek tomu, že na Zem udrie každú sekundu približne 40 až 50 bleskov, meteorológovia stále nevedia pochopiť tieto dva úkazy.

Je dosť možné, že sa podobné blesky, dokonca možno aj dlhšie trvajúce, už niekedy vyskytli, len neboli zaznamenané nijakým prístrojom. Oba tieto blesky sa vyskytli počas vnorenej búrky do inej búrky, ktoré sa navzájom spoja, podporia a naberú obrovskú silu. Sú oveľa väčšie ako bežná búrka, no tropickým cyklónom sa nevyrovnajú. Keďže v USA sú tornáda, hurikány a silné búrky pomerne bežné, je dosť možné, že ďalší extrémny blesk udrie taktiež z vnorených búrok.

blesky3
iflscience.com

Všeobecne možno povedať, že blesk sa vyskytuje v nadmorských výškach, kde je teplota pod bodom mrazu vody. V týchto výškach sa nachádza zmes krupobitia, super studené kvapôčky vody a ľadové kryštáliky, pričom všetko má svoj elektrický náboj. Ak dôjde k zmene tlaku, častice sa začnú chaoticky pohybovať a objaví sa hrmenie a blesk, pričom dochádza k prenosu náboja, aby vznikla opäť rovnováha.

blesky1
John Getchel

Podľa vedcov je priemerná teplota blesku približne 30 000 stupňov Celzia a spôsobuje obrovský nárast miestneho tlaku vzduchu, ktoré my na Zemi počujeme ako hrom. Aj keď vedci vedú snáď nekonečné záznamy, stále sú tu blesky, o ktorých toho veľa nevedia. Sopečný blesk je napríklad stále veľkou záhadou. Niektoré blesky dokonca môžu udierať zdola nahor. Uvidíme, či nejaký blesk v blízkej dobe prelomí tieto dva svetové rekordy.

interez.sk (Lucia M.), iflscience.com


Komentovať (0)