Netflix znovu zabŕdol do tém stalkerov a ich obetí, ktoré, ako sme už všetci videli v obľúbenom seriáli You, zvláda spracovať naozaj výborne. Keď sme si aj my pustili veľkolepú novinku Baby Reindeer, boli sme pripravení na to, že nás Netflix skôr sklame, pretože sa bude snažiť ryžovať z vyskúšaného formátu. Nemohli sme sa mýliť viac.
Prvým obrovským rozdielom nového seriálu Baby Reindeer je totiž práve fakt, že udalosti v ňom nie sú vymyslené. Pokiaľ ste už seriál videli alebo sa na to chystáte, z celého zážitku máte odrazu oveľa temnejší pocit. Udalosti vo väčšine seriálu totiž často pôsobia tak strašne, až si poviete, že to jeden človek nevymyslí. Pravda je pritom taká, že udalosti v ňom nikto nevymýšľal – drvivá väčšina z nich sa komikovi, na ktorého životnom príbehu je scenár založený, naozaj stala.
Článok obsahuje spoilery.
Ktoré udalosti zo seriálu sú skutočné?
Ako píše portál LAD Bible, ktorý starostlivo oddelil skutočné a vymyslené časti seriálu, už prvú scénu v seriáli popísal Richard Gadd zo skutočných spomienok so svojou vlastnou stalkerkou. Otváracia scéna s ponúknutím čaju je teda skutočná.
Pokiaľ sa bavíme o postave Marthy, väčšina vecí zodpovedá realite. Gadd však v seriáli navrhol jej postavu tak, aby sa jeho skutočná stalkerka podľa jeho slov „pomaly nedokázala spoznať ani sama“. Môžeme teda hádať, že všetky jej fyzické črty boli vybrané tak, aby sa skutočná identita Gaddovej stalkerky nikdy neodhalila. Samotný Gadd, rovnako ako producenti a právnici, varujú verejnosť pred tým, aby sa snažili odhaliť skutočné identity v seriáli. Zámerom seriálu je totiž poskytnúť divákovi emočnú pravdu, a nie identitu skutočných ľudí.
Čo však skutočné je, je masívne množstvo správ, e-mailov a telefonátov, ktoré skutočný Gadd dostával. Komik v období štyri a pol roka dostal od svojej skutočnej stalkerky 41 071 e-mailov, 350 hodín nahrávok z hlasovej schránky, 744 tweetov, 46 správ na facebooku a 106 strán ručne napísaných listov. Za zmienku tiež stojí detail v e-mailoch, pod ktorými je vždy napísané „sent from iPhone“ (odoslané z iPhonu). Martha však ani raz v seriáli iPhone v ruke nedržala, vďaka čomu existuje predpoklad, že poznámku musela vždy napísať ručne.
Skutočná je i neochota polície spolupracovať. Gadd tvrdí, že polícii trvalo 6 rokov, kým proti jeho stalkerke podnikla nejaké skutočné kroky. Nie je však jasné, ako skutočná stalkerka skončila, a či išla do väzenia ako Martha v seriáli. Samotný Gadd spomína, že stalkeri podľa neho trpia duševnou poruchou a do väzenia si ísť nezaslúžia.
Tragický moment, po ktorom vám ostanú otvorené ústa
Prekvapivo, najšokujúcejší moment seriálu vôbec nezahŕňal samotnú Marthu. Samozrejme, scény, kedy Martha napadla Donnyho či jeho priateľku s vami pohnú. Najväčší šok však prišiel v poslednej časti, kedy sa Donny priznáva svojim rodičom s celou pravdou. Cez upovedomenie o virálnom videu, ktoré koluje s jeho priznaním, zároveň rodičom odhalí, že je bisexuál, a že bol znásilnený iným mužom.
Jeho matka synovu sexuálnu orientáciu akceptuje. Keď však Donny začne rozprávať o svojom znásilnení, prizná sa, že sa bojí, že už pre svojich rodičov nebude skutočným mužom. Jeho otec mu vtedy odpovie: „Myslel by si si o mne, že som menej muž? Vyrástol som v katolíckej cirkvi.“
Nad skutočným tragickým významom jeho slov si po spracovaní divák uvedomí, že jeho otec bol, rovnako ako Donny, obeťou. Táto scéna bola jednou z najsilnejších častí seriálu, z ktorej i dlho po dopozeraní ostáva pri spomienke nepríjemný pocit v bruchu.
Prečo Donny nechcel nahlásiť Marthu a Darriena polícii?
Ľudí možno hneval počas celého seriálu fakt, že Donny okamžite nenahlásil na polícii incident so scenáristom, ktorý ho u seba doma s prísľubom veľkej kariéry intoxikoval a následne sexuálne zneužil. Namiesto toho k scenáristovi domov naďalej chodil, a to i cez fakt, že sa tento tragický scenár opakoval znovu a znovu.
Jeho postava je symbolickou ukážkou toho, akým spôsobom vyhľadávajú násilníci svoje obete. Darrien, úspešný a svetovo známy scenárista, je pre Donnyho ako ikona či postava Boha, prísľub obrovskej budúcnosti, moci a šťastia. Podobným spôsobom často vyhľadávajú obete skutoční násilníci. Často je nimi osoba v statuse autority; starší člen v rodine, učiteľ, tréner či úspešná osobnosť, ktorú si obeť idealizuje. Jeho obeť preto často nemusí správne vnímať, ako veľmi nemorálne sú jeho činy a správanie, pretože ich sleduje cez šošovku obdivu a dôvery. Nepridáva tomu ani presvedčenie obete, že v prípade nahlásenia incidentu by jej neverili, alebo by ju nebrali vážne.
Seriál je veľmi špecifickým príkladom jedného z najrealistickejších a najtemnejších zobrazení zákutia ľudskej mysle po traume, ktorá sa snaží vyrovnať sama so sebou. Obete nie sú psychológovia, a často nedokážu spracovať následky sexuálneho násilia podľa ideálnej rovnice. Zážitok každej obete je vysoko individuálny, no mnohé obete trpia pocitom hanby, neistoty, odporu a zmätenia, pričom ich reakcia ich v týchto negatívnych pocitoch ďalej môže zacykliť až do momentu, kedy majú pocit, že niet cesty von. Aj toto je, bohužiaľ, denná realita mnohých prípadov toho, ako veľmi dokáže ľudskú psychiku poškodiť sexuálne násilie.
Nahlásiť chybu v článku