Ľudia v rámci projektu I'm not a look-alike! Foto: François Brunelle/https://doi.org/10.1016/j.celrep.2022.111257

Vedci zistili, že dvojníci sú si podobní aj na génovej úrovni.

Hovorí sa, že každý človek má na svete svojho dvojníka. Aj keď je toto tvrdenie nepodložené, istá pravdepodobnosť tu je, najmä, ak sa od ostatných nelíšite nejakou neobvyklou črtou výzoru. Avšak ľudia, ktorí vyzerajú veľmi podobne, neboli až doteraz nikdy geneticky preskúmaní. A keď to vedci urobili, zistili zaujímavú vec – títo ľudia síce nie sú príbuzní, no zdieľajú časť rovnakej DNA. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako píše článok na portáli The New York Times, Manel Esteller, lekár a odborník na molekulárnu genetiku, si všimol projekt kanadského umelca Françoisa Brunelleho s názvom Nie som podobný! (I’m not a lookalike!). Projekt sa stal populárny na sociálnych sieťach a Esteller sa začal zamýšľať nad tým, ako môže vyzerať genetika ľudí, ktorí síce vyzerajú veľmi podobne, avšak nie sú príbuznými.

Majú podobnú DNA

V štúdii publikovanej v časopise Cell Reports vedci pod vedením Estellera skúmali 32 párov ľudí dvojníkov, ktorí nie sú príbuznými. Títo ľudia vypĺňali dotazníky o svojom životnom štýle a tiež im urobili DNA testy.

Vedci tiež použili softvér na rozpoznávanie tvárí, aby ich podobnosť dokázali kvantifikovať. Z týchto 32 párov bola polovica, ktorú softvér označil približne rovnakým „skóre podobnosti“, ako keď analyzuje podobnosť jednovaječných dvojčiat.

Keď následne porovnávali ich DNA profily, zistili, že aj DNA týchto párov je pozoruhodne podobná. Samozrejme, nebola identická (to je možné iba u jednovaječných dvojčiat), avšak týchto 16 párov zdieľalo podstatne viac rovnakých génov, ako ďalších 16 párov, ktoré softvér označil za menej podobné.

Ľudia v rámci projektu I’m not a look-alike! Foto: François Brunelle/https://doi.org/10.1016/j.celrep.2022.111257

Títo ľudia sa skutočne podobajú, pretože zdieľajú dôležité časti genómu alebo sekvencie DNA,uviedol Esteller. To, že ľudia, ktorí sa na seba podobajú, môžu zdieľať viac rovnakých génov, znie dosť logicky, ale až doteraz to nebolo vedecky potvrdené.

Sú aj v mnohom odlišní

Štúdia však vysvetľuje, že samotná DNA nie je úplne zodpovedná za to, ako vyzeráme. Dôležité je tiež prostredie či náš život alebo život našich predkov a to ovplyvňuje, či sú niektoré z génov „zapnuté“ alebo „vypnuté“. To je niečo, čo sa nazýva epigenetika. Rovnako sa od ostatných líšime aj naším mikrobiómom, teda rôznymi dôležitými baktériami, vírusmi či kvasinkami, ktoré v nás žijú.

Kým genómy dvojníkov boli podobné, tak ich epigenómy či mikrobióm už nie. „Genetika týchto ľudí spája, no epigenetika a mikrobióm ich zase oddeľujú,“ uvádza Esteller.

Vedci dúfajú, že tieto zistenia by mohli lekárom pomôcť pri diagnostike chorôb a v tom, že ak majú ľudia podobné gény, mohli by mať podobné aj predikcie chorôb.

Skutočnosť, že vzhľad ľudí do veľkej miery závisí práve od genetiky, prekvapila aj samotného Estellera, ktorý očakával väčší vplyv prostredia na výzor. A keďže vzhľad súvisí často s náhodným usporiadaním génov a tým, že populácia neustále rastie, je možné, že naozaj niekde po svete chodí aj váš dvojník.

Na svete je teraz toľko ľudí, že gény sa jednoducho musia opakovať. Nie je vôbec hlúpe predpokladať, že na svete existuje niekto, kto vyzerá rovnako ako vy,“ dodáva Esteller.