Foto: See page for author, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons / Záber zo snímky Sloní muž od Davida Lyncha Foto: MovieStillsDB

Osud sa s ním nemaznal a stretlo ho množstvo zla.

Do akej miery je to, ako človek vyzerá, podstatné? Joseph Merrick pocítil na vlastnej koži, aké je to líšiť sa od ostatných. Ľudia sa ho kvôli jeho vzhľadu báli, a preto mal problém nie iba nájsť si prácu, ale napríklad aj ženu, či jednoducho niekoho, kto sa na neho nebude pozerať ako na monštrum či exemplár. Viedol náročný život plný odmietnutia a popritom iba túžil iba byť „normálny“. To sa mu napokon stalo osudným. 

V článku sa dozviete aj:

  • keď sa narodil ako zdravé dieťa, kedy sa jeho telo začalo meniť;
  • akým syndrómom pravdepodobne trpel;
  • ako vyzeralo jeho telo a prečo sa ho ľudia báli;
  • prečo spával posediačky;
  • ako odporne sa k nemu verejnosť správala a ako prežil svoj trpký život.
Foto: Profimedia

Narodil sa bez akýchkoľvek viditeľných problémov

Joseph Carey Merrick, v niektorých prípadoch mylne nazývaný aj John, sa narodil v roku 1862, uvádza Biography. Informácie o presnom dátume jeho narodenia nie sú známe, pretože sám o tomto údaji hovoril nejasne. Pochádzal z anglického Leicestra a po narodení vyzeral ako každé normálne dieťa, píše All That’s Interesting.

To sa ale počas jeho rastu zmenilo. Mal 5 rokov, keď na jeho tele začali rodičia pozorovať abnormálne zmeny. Medicína bola v tom čase na inej úrovni, než je dnes, a preto sa chlapec menil bez toho, aby niekto naozaj vedel, aký to má dôvod.

Zmenil sa na Slonieho muža

Merrickova mama prišla s vlastným vysvetlením, ktorému on po celý život veril. Myslela si, že dôvodom deformácie tela jej syna je nepríjemná skúsenosť, ktorú zažila. Ako tehotná sa zľakla slona, a tak bola presvedčená, že práve kvôli tomu sa jej syn mení na „Slonieho muža“. Táto prezývka mu neskôr aj zostala.

Koža chlapca začala dostávať sivú farbu a zmenila svoju štruktúru – zrazu bola drsnejšia, než deti či dospelí ľudia majú. Postupne sa menili aj jeho končatiny. Jednu z rúk mal podstatne väčšiu ako druhú a rovnako neprimeraných veľkostí boli obe jeho nohy. Zväčšovali sa mu pery aj hlava. Na tele sa mu navyše vytvárali kostné a mäsové nádory.

Dodnes presne nie je známe, čo stálo za Merrickovým vzhľadom. Britannica uvádza, že v minulosti sa predpokladalo, že trpel neurofibromatózou – genetickým ochorením, ktoré spôsobuje nádory. Podľa novších teórií sa ale spája s Proteovým syndrómom. Web Genetické syndrómy vysvetľuje, že ide o ochorenie, ktoré sa prejavuje nekontrolovateľným rastom tkanív na rôznych miestach tela človeka.

Foto: See page for author, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Ľudia mu nerozumeli a báli sa ho

Počas detstva navštevoval Merrick školu rovnako, ako ostatné deti. Veľkou ranou pre neho bola smrť matky, v čase ktorej mal 11 rokov. Všetko sa skomplikovalo po tom, ako sa jeho otec čoskoro znova oženil. Jeho macoche sa Merrickov vzhľad nepáčil, čo mu dávala svojimi posmeškami jasne najavo. O dva roky neskôr skončil so školou a začal si hľadať prácu.

Zamestnal sa v továrni na výrobu cigár, ktorú mu po čase znemožnila vykonávať jeho zväčšujúca sa deformácia ruky. Jeho vzhľad sa stále menil, a preto nájsť si ďalšiu prácu bolo pre neho nemožné. Keď sa zúfalý vracal na obed domov, macocha ho nešetrila ironických poznámok, podľa ktorých od nej dostáva viac, než by mal.

Napokon ho ako podomového predajcu zamestnal otec, ktorý vlastnil galantériu. Merrick mal však problémy s rečou a ľudia mu poriadne nerozumeli. Navyše sa mu mnohí báli vôbec čo i len otvoriť dvere.

Kvôli nezhodám s otcom a macochou napokon od nich definitívne odišiel. Zostal na ulici, neskôr sa mu podarilo dostať do chudobinca a keď si opakovane nedokázal nájsť prácu, uchýlil sa k inej forme zárobku.

Stal sa atrakciou, šťastného konca sa ale nedočkal

Koncom 19. storočia bolo vystavovanie ľudí s deformáciami či jednoducho tých, ktorí sa akokoľvek vymykali normálu, bežné. A verejnosť neváhala platiť za to, aby sa na nich bavila. Merrick videl jediný spôsob, ako si na život zarobiť práve v tomto. Stal sa z neho Sloní muž – atrakcia, podľa ktorej bol napoly slonom a človekom.

Precestoval niekoľko anglických miest, až sa dostal k Tomovi Normanovi, ktorý vlastnil obchod v Londýne a v jeho zadnej časti pripravil Merrickovi miestnosť, kde býval a zároveň bol vystavovaný verejnosti.

Norman tu spozoroval na Merrickovi ďalšiu zvláštnosť. Všimol si, že spí posediačky, so skrčenými kolenami, na ktorých má opretú hlavu. Dôvodom bolo, že bola príliš ťažká na to, aby si dokázal ľahnúť, preto nemohol spať tak ako ostatní ľudia, aj keď po tom veľmi túžil.

Vďaka vystavovaniu sa darilo Merrickovi zarobiť toľko, aby si dokázal našetriť na vysnívaný dom. No osud sa s ním nehral a čoskoro o tieto peniaze prišiel. Mienka spoločnosti o predstaveniach tohto druhu sa začala meniť, a tak sa ocitol bez práce. V snahe zohnať si niečo podobné ho belgický manažér obral o všetko.

Záber zo snímky Sloní muž od Davida Lyncha Foto: MovieStillsDB

Žil v suteréne nemocnice

Po nepríjemných skúsenostiach v cudzine sa vrátil do Londýna v zúboženom stave. Polícia sa mu snažila pomôcť a zavolala na vizitku, ktorú mal pri sebe. Tá patrila lekárovi Frederickovi Trevesovi, ktorý ním zostal fascinovaný. Zavolal mu a odviedol Merricka do nemocnice, kde zostal v podstate až do svojho konca.

Nech znie život v suteréne nemocnice akokoľvek depresívne, boli to Merrickove najlepšie roky života. Treves spoločne s personálom mu pomáhali, mal vlastnú izbu a prístup von bez toho, aby stretol cudzích ľudí, ktorých by nechcene vystrašil. Jeho požiadavkou bolo, aby v izbe nebolo žiadne zrkadlo a nemusel sa tak na seba pozerať. Treves mu dokonca dohodol stretnutie so ženou, ktorá sa na neho usmiala ako prvá vôbec alebo sa mu podarilo navštíviť divadlo, čo bolo pre Merricka obrovským zážitkom.

Jeho hlava mala obvod 91,5 centimetra a stále sa zväčšovala

National Humane Genome Research Institute píše, že Treves Merrickovi počas jedného z vyšetrení odmeral odvod hlavy, ktorý bol 91,5 centimetra, pravého zápästia 30 centimetrov a jedného prsta 12,7 centimetra. Na tele mal niekoľko výrastkov a najväčší z nich nepríjemne zapáchal.

Napriek tomu, že sa v jeho živote objavili svetlé momenty, Merrickovo zdravie sa nezlepšovalo, práve naopak. Okrem iných problémov sa jeho hlava zväčšovala a jeho síl ubúdalo.

Foto: See page for author, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Ľahol si a zomrel

Nakoniec ho našli mŕtveho 11. apríla 1890 v jeho nemocničnej izbe. Prišiel o život v dôsledku pre mnohých tej najprirodzenejšej veci, nad ktorou sa ani nezamýšľame. Ľahol si na posteľ, čo spôsobilo pretrhnutie miechy (niektoré zdroje uvádzajú vykĺbenie krku) a následnú smrť. Zomrel teda kvôli niečomu, čo si mnohí ani neuvedomujeme, že máme a nevážime si to.

Dožil sa 27 rokov, ktoré ale boli plné diskriminácie, boja o lepší život, posmechu, ale aj ľudí, ktorí sa mu snažili pomôcť a namiesto jeho zovňajšku videli inteligenciu, ktorú v sebe ukrýval. Napriek tomu sa nedá hovoriť, že by viedol šťastný život.

Joseph Merrick sa počas svojho života venoval písaniu, ktoré bolo jeho vášňou. Dokonca zhotovil aj vlastnú autobiografiu, ktorá zachovala unikátny pohľad na jeho život.

Jeho postava ožila v snímke s príznačným názvom Sloní muž od velikána Davida Lyncha. Pri jej tvorbe vychádzal zo spomienok doktora Fredericka Trevesa a z diela antropológa Ashleyho Montagu, v ktorom sa Merrickovi venoval. Lynch vo svojom filme odsúdil predsudky spoločnosti voči tomu, čo sa vymyká zdanlivému „normálu“.

Najnovšie články