Foto: Michael Beyer

Neetické experimenty sa nediali len v minulosti.

Ich súčasťou sa ľudia môžu stať nevedomky aj teraz, a to napriek tomu, že autori experimentov by sa mali riadiť množstvom pravidiel, ktoré sa majú postarať o bezpečnosť každého účastníka. Vedeli ste, že obeťou zvláštnych praktík sa môžete pokojne stať napríklad aj na populárnych sociálnych sieťach? Dôkazom je experiment, ktorý bez vedomia ľudí len prednedávnom vykonal Facebook.

Tento text je skrátená ukážka kapitoly našej knižnej novinky
Testované na ľuďoch.

Na sociálne siete sa dnes môže zaregistrovať naozaj ktokoľvek, a to bez ohľadu na to, aký má vek a s akým zámerom si profil zakladá. Už aj malé deti majú svoje vlastné účty na Facebooku či na Twitteri a rodičia len ťažko dokážu kontrolovať každý jeden krok vlastných ratolestí či ľudí, s ktorými komunikujú.

Hoci je známy fakt, že informácie na sociálnych sieťach nie sú nikdy celkom v bezpečí, neraz prostredníctvom nich zdieľame každý jeden detail zo svojich životov. Uverejňujeme fotky detí, oznamujeme svetu, kedy a kam ideme na dovolenku, kde sme sa práve zamestnali, či sme zadaní, kam sme chodili do školy a bez váhania zdieľame s ostatnými množstvo ďalších informácií. Neuvedomujeme si, ako ľahko sa dajú tieto údaje zneužiť bez toho, aby sme o tom čo i len tušili.

Zamýšľate sa nad obsahom svojej facebookovej nástenky?

Nebezpečné však nie je len samotné zdieľanie osobných údajov. Väčšina používateľov Facebooku je členom mnohých skupín, v ktorých sa ľudia združujú podľa rôznych záujmov. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, ako na vás vplýva obsah, ktorý vidíte na svojej facebookovej nástenke? Nech sa akokoľvek snažíme, na sociálnych sieťach nikdy nevidíme len to, čo vidieť chceme. Bežne sa stretávame s reklamami alebo s iným obsahom, na ktorý by sme inak sami dobrovoľne neklikali. A ako ukazuje experiment vykonaný len pred niekoľkými rokmi, práve takýto obsah, ktorý nám je nenápadne podsúvaný, nás ovplyvňuje omnoho viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Foto: unsplash

Možno veľa ráz ani neviete o tom, že ste sa stali súčasťou výskumu alebo experimentu, realizovaného prostredníctvom niektorej z populárnych sociálnych sietí. Dôkazom je experiment, ktorého výsledky boli publikované v roku 2014, pričom jeho odhalenie vyvolalo poriadnu vlnu kritiky. Všetkým používateľom Facebooku by malo byť jasné, že nástenka, ktorá sa nám zobrazuje, nie je odrazom reálneho sveta. Len málokto by však očakával, že Facebook v rámci bizarného experimentu zámerne zmení nástenku tak, aby manipuloval našimi emóciami. Bol tento experiment vykonaný legálne? Pravdepodobne áno. O etickej stránke takéhoto pokusu by sme však mohli diskutovať naozaj dlho.

Ako dokáže Facebook ovplyvniť naše emócie?

Cieľom giganta vo svete sociálnych sietí bolo skúmať tzv. emocionálnu nákazu v masovom meradle. Chcel vedieť, či je možné emócie tisícok ľudí zámerne ovplyvniť a posunúť ich či už pozitívnym, alebo negatívnym smerom. Hancock, Guillory a Kramer svoju prácu zakladajú na tvrdení, že emócie sú nákazlivé, čo znamená, že bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali, sa na nás prenášajú emočné stavy iných ľudí. Emocionálna nákaza bola už predtým dokázaná mnohokrát, vo väčšine prípadov však len v laboratórnych podmienkach.

Čo sa týka výskumu, ktorý sa odohrával prostredníctvom Facebooku, odborníkov zaujímalo, čo sa bude diať, keď ľudia nebudú na seba vplývať priamo počas osobného kontaktu. Prenášajú sa emócie aj za pomoci neverbálnej komunikácie? Stačí, ak sme negatívnym emóciám partnera či iných ľudí len vystavení, alebo je k emocionálnej nákaze potrebná aj aktívna interakcia dvoch či viacerých ľudí? Budú ľudia po „nasávaní“ negatívnych informácií sami viac uverejňovať negatívne ladené statusy?

Foto: unsplash

Súčasťou experimentu sa stalo viac ako 680 000 ľudí

Kramer a spol. pracovali tiež s hypotézou, že šťastie iných ľudí, ktoré je viditeľné na sociálnych sieťach, v nás vyvoláva depresívne pocity a vzniká akýsi kult takpovediac spoločne osamelých ľudí. Porovnávame to, čo máme my, s tým, čo ľudia prezentujú na Facebooku. Aj keď vieme, že to vôbec nemusí byť pravda, je nám ľúto, že nemáme precestovaný celý svet a nemôžeme celé dni popíjať drinky s našou dokonale šťastnou rodinkou kdesi v domčeku na pláži, ktorý je ako vystrihnutý z katalógu o trendoch v bývaní.

Súčasťou experimentu sa nevedomky stalo až 689 003 náhodne zvolených používateľov sociálnej siete. Jedinou podmienkou bolo to, aby používateľ mal na Facebooku ako jazyk nastavenú angličtinu. Experiment trval celý týždeň, pričom niektorí používatelia Facebooku mali zrazu po prihlásení sa do svojho konta na nástenke menej pozitívnych správ, ako by mali pôvodne. Naopak, niektorým používateľom sa zas zobrazovalo o niečo menej negatívnych správ než predtým. Následne Facebook sledoval, či a ako sa zmení správanie používateľov; či napríklad budú sami publikovať viac obsahu s negatívnym ladením.

V knihe Testované na ľuďoch sa o tomto príbehu ešte dozviete:

  • Ako je možné, že Facebook experimentoval bez vedomia účastníkov?
  • Aké boli výsledky experimentu?
  • Ako na obvinenia reagoval gigant vo svete sociálnych sietí?
0
Uložiť článok
Komentovať