Foto: Pixabay.com

Vlk nie je škodná zver, udržiava prírodný ekosystém v rovnováhe.

Ochranári vyzývajú na zastavenie lovu vlka. V petícii žiadajú, aby bola táto šelma chránená celoročne. Od roku 2000 poľovníci zastrelili 1 760 vlkov. Podľa ochranárov je toto oficiálne číslo však oveľa väčšie. K tomuto číslu by totiž mali byť pripočítané aj počty usmrtených vlkov pytliakmi.

28 ochranárskych organizácií spoločne žiada okamžité zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne. Ministerke pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia poslali otvorenú výzvu, ku ktorej majú obaja ministri rozdielne názory.

Poľovná sezóna

Podľa poľovníckej štatistiky o úlovkoch vlka bolo na Slovensku za posledných 50 rokov poľovníkmi ulovených vyše 4 200 jedincov. K tomuto číslu treba ešte pripočítať počty ulovených vlkov pytliakmi, ktoré sú ale neznáme. Aktuálne expertné odhady udávajú početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku na 400 jedincov. Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2018/2019 kvótu lovu vlka obyčajného na 70 jedincov.

Grafické znázornenie pomeru povolenej kvóty lovu vlka k aktuálnemu stavu (2019), zdroj dát: MPRV 2019

Vlka nevidíme, pretože má plné ruky práce s udržiavaním rovnováhy v prírode

Stačí, aby z lesa zmizli a spoločne s ním sa stratia aj ostatné druhy. Pre lepšie pochopenie ich významu si môžeme pripomenúť príbeh vlka v Yellowstone alebo inak – jeden z najzaujímavejších vedeckých poznatkov o rozšírenej trofickej kaskáde – ekologickom procese, ktorý začína na vrchole potravinového reťazca a teda vlkom.

Po tom, čo človek opäť vrátil vyhubeného vlka do Yellowstonského národného parku, tam nebol prítomný približne sedemdesiat rokov, počet jeleňov rýchlo narastal. Začali schádzať z vyšších polôh do údolia. Spásali takmer všetku zeleň, všetky mladé stromčeky, čím zastavili prirodzenú obnovu lesa. Spásali riečnu nivu – trávy a mladé stromčeky, ktoré by inak poskytli riečnym živočíchom potravu (opadané lístie) a potrebný tieň. Korytá riek sa rozvoľňovali, pretože vegetácia ich už viac nespevňovala. Ryby a bobry v týchto riekach vyhynuli. Z krajiny zmizlo vtáctvo, ktoré kvôli strate stromov stratilo svoj domov. Krajina Yellowstonu sa rýchlo menila.

Foto: Pixabay.com

Už krátko po návrate vlkov sa začali diať pozoruhodné zmeny. Vlk opäť zmenil chovanie jeleňov. Vytlačil kopytníky do vyšších polôh. Už sa nezdržiavali len v údoliach, kde boli citlivejšie ekosystémy a kde boli ľahko uloviteľné, znovu sa začali preháňať po krajine. Príroda sa mohla regenerovať. Holé údolia rýchlo zarástli vŕbami, osikami a topoľmi. K nim prichádzalo vtáctvo. Obnovili sa riečne porasty, vrátili sa bobry, ktoré sú inžiniermi prírody – budovali priehrady pre ďalšie druhy. Vytvárali domov pre vydry, ondatry, kačky, ryby, plazy, obojživelníky a mnoho ďalších. Prirodzene upravili počty kojotov, čím sa mohli znovu vrátiť králiky či myši. To znamená, že sa zvýšili aj počty dravcov.

Malý počet vlkov zmenil celý ekosystém na obrovskej ploche Yellowstonského národného parku. Aj na Slovensku sú vlky predátormi jeleňov, diviakov a iných zvierat.

S človekom má mnoho spoločného

Z rozprávky o Červenej Čiapočke môžeme mať pocit, že vlk v lese číha na človeka za každým stromom. Opak je pravdou. Vlk je plaché zviera, pre bežného turistu či návštevníka lesa je takmer nemožné ho vidieť. Z ľudí má prirodzený strach a uteká pred nimi ešte skôr, ako si ho dokážu všimnúť.

Žije podobným spôsobom ako človek. Žijú v rodinách, ktorú tvoria starí rodičia, rodičia a deti, ktoré zostávajú spoločne so svorkou približne dva roky. Rovnako ako my, sú silne spoločenské. Potrebujú mať medzi sebou kontakt. Potrebujú svoju rodinu.

Boj s Africkým morom

Ochranári sa vo svojej petícii odvolávajú aj na fakt, že vlk pomáha eliminovať výskyt afrického moru tým, že uloví nakazené diviaky.

Touto výzvou žiadame i zaradenie vlka medzi celoročne chránené živočíchy a prepracovanie programu starostlivosti o vlka. Vlk má nezastupiteľnú úlohu pri tlmení šírenia nebezpečného infekčného moru diviakov a domácich ošípaných, ktorý môže spôsobiť nemalé hospodárske škody. Prvé prípady afrického moru už boli na Slovensku diagnostikované v chovoch domácich ošípaných i v populácii diviakov,“ píšu ochranári v petícii.

Foto: Pixabay.com

Vlky sú chránené aj medzinárodnou legislatívou. Požadujeme, aby bol vlk zaradený medzi chránené živočíchy, nakoľko sme súčasťou Európskej Únie a tento druh doteraz na Slovensku nepožíva patričnú ochranu. Práve pri epidémii afrického moru ošípaných zohráva vlk veľmi významnú úlohu. Dokladujú to aj veľmi uznávané štúdie zo zahraničia, ako aj nedávno publikovaný článok vo vedeckom časopise The Nature,“ povedal aktivista, filmár a ochranár Karol Kaliský pre televíziu RTVS.

Vlk je akýmsi lekárom lesa. Populácia vlka môže pozitívne pôsobiť na zníženie rizika šírenie afrického moru ošípaných,“ povedal pre RTVS Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia.

Ministerstvo životného prostredia požiadavku na nulovú kvótu na lov vlkov podporuje, rezort pôdohospodárstva je proti a s názorom, že vplyv vlka pri znižovaní rizika šírenia afrického moru ošípaných považuje za zavádzajúce.

Obdobie vlka sa začne už o mesiac. Ešte predtým sa však stretne expertná skupina, ktorá určí počet povolení. K petícii sa verejnosť môže zapojiť podpisom na ekoforum.sk.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )