Foto: James Lindsey at Ecology of Commanster [CC BY-SA]

Vedci genetickou modifikáciou moličky kapustovej chcú docieliť zníženie jej populácie.

Aj keď názov molička kapustová (Plutella xylostella) neznie desivo, ak ho vyslovíte pred farmárom, asi mu naskočí husia koža. A má prečo. Tieto drobné motýle sa v súčasnosti stali v celosvetovom meradle najničivejším škodcom kapustovitých rastlín. 

Moličky sa v mnohých krajinách stali odolnými voči insekticídom a dokonca si vyvinuli aj čiastočnú odolnosť na toxíny Bacillus thuringiensis používané v biologickej regulácii, ako uvádza Ing. Peter Tóth, PhD na stránke agroporadenstvo.sk spadajúcu pod Agroinštitút Nitra.

Pomôžu prírode

Je preto jasné, že snaha poraziť tohto nepriateľa polí je veľkým predmetom záujmu vedcov. Používanie veľkého množstva insekticídov neprináša dostatočný efekt, je drahé a škodí životnému prostrediu, najmä populácii včiel či čmeliakov, ale aj inému užitočnému hmyzu.

Foto: picture taken by Olaf LeillingerEnglish: Please report references to [email protected]: Quellenangabe und Beleg an [email protected] erbeten. [CC BY-SA]

Vedci sa teda rozhodli ísť na to inak. Podľa New Scientist, samcov moličky kapustovej geneticky modifikovali do takej podoby, že narodené húsenice samičieho pohlavia nedokážu dokončiť svoj vývoj. Samce sa budú vyvíjať normálne, no svoj modifikovaný gén budú ďalším samičkám odovzdávať. Keď samičky nedokončia svoj vývoj, samce už nebudú mať koho oplodňovať. Takto geneticky modifikovaných samcov následne vypustili na experimentálne pole.

Foto: No machine-readable author provided. Fk assumed (based on copyright claims). [CC BY-SA]

Osvedčili sa v konkurencii

Neskôr vykonali terénne skúšky a zistili, že geneticky modifikované moličky sú rovnako konkurencieschopné ako tie nemodifikované. Lietali rovnako rýchlo a rovnako často sa aj párili so samičkami.

Vedci vypustili do 2 500 modifikovaných samcov. Na základe výpočtov to vychádzalo tak, že každú novú generáciu umrie polovica modifikovaných samcov a letálny gén by tak mal zmiznúť po niekoľkých generáciách. A to sa aj stalo. Na potlačenie populácie vo voľnej prírode by sa muselo vypustiť oveľa viac modifikovaných samcov.

Za modifikáciou stojí britská biotechnologická spoločnosť Oxitec, ktorá má na konte už viacero úspechov. V minulosti v Afrike nasadila geneticky modifikované komáre, ktoré vplývali na plodnosť a podarilo sa im tak znížiť výskyt horúčky dengue u ľudskej populácie.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )