Moment, ktorý prepíše históriu: Prvýkrát sa podarilo zachytiť na kameru žraloka v Antarktíde

Pred objektívom kamery v ľadových vodách Antarktídy sa prvýkrát objavil veľký žralok. S touto informáciou aj videozáznamom prišiel tím Minderoo-UWA Deep-Sea Research Centre. Ide pritom o zásadné zistenie, lebo „platí všeobecné pravidlo, že v Antarktíde žraloky nie sú“, povedal austrálsky výskumník Alan Jamieson, ktorý je riaditeľom tohto centra skúmajúceho život v najhlbších častiach svetových oceánov.

TASR o tom píše podľa správy agentúry AP. Žralok antarktický (Somniosus antarcticus), ktorého nakrútili v januári, bol exemplár s odhadovanou dĺžkou tri až štyri metre. V tomto prípade kameru umiestnili pri Južných Shetlandoch neďaleko Antarktického polostrova. Žralok sa nachádzal v hĺbke 490 metrov, kde bola teplota vody len tesne nad bodom mrazu a dosahovala 1,27 stupňa Celzia.

Raja na dne a otázky klimatických zmien

Na záberoch sa objavila aj raja, nehybne ležiaca na dne mora, čo však nebolo prekvapenie, lebo vedci už vedeli, že ich územie siaha takto ďaleko na juh. Biológ z austrálskej Univerzity Charlesa Darwina Peter Kyne potvrdil, že žraloky neboli v minulosti v tejto oblasti zaznamenané. Zmeny klímy a otepľovanie oceánov ich môžu potenciálne priviesť aj do chladnejších vôd južnej pologule, ale údaje o zmenách v okolí Antarktídy sú obmedzené vzhľadom na jej odľahlosť, dodal.

Populácia žralokov v Južnom (Antarktickom) oceáne je pravdepodobne riedka a ťažko pozorovateľná, uviedol prieskumník Jamieson. Pomaly sa pohybujúce žraloky antarktické tam mohli byť dlho bez toho, aby si ich niekto všimol. Zaznamenaný jedinec sa udržiaval v hĺbke približne 500 metrov pozdĺž dna, ktoré sa zvažovalo do hlbšej vody. Držal sa v nej preto, lebo išlo o najteplejšiu z niekoľkých vrstiev vody nad sebou, vysvetlil výskumník.

Silné vrstvenie Južného oceána

Južný oceán je silne vrstvený až do približne 1000 metrov pod hladinou pre rozdielne vlastnosti vody – hustejšia zospodu sa nedá zmiešať s roztopenou sladkou vodou zvrchu. Jamieson očakáva, že ostatné žraloky antarktické žijú v rovnakej hĺbke a živia sa mŕtvymi telami veľrýb, kalmárov a ďalších morských tvorov, ktoré klesajú na dno.

V tejto konkrétnej hĺbke je v ľadových vodách málo kamier a tie, ktoré tu sú, môžu fungovať len počas letných mesiacov na južnej pologuli, teda od decembra do februára. „Počas zvyšných 75 percent roka (vody) nikto nesleduje. A práve preto podľa mňa občas narazíme na takéto prekvapenia,“ povedal Jamieson.

Pozri aj:

Bojkot samoobslužných pokladníc je skutočný: Zamestnanci opísali, čo denne zažívajú so zákazníkmi