Foto: Michal Barbier

Majster sveta i Európy vo fitness Michal Barbier nám porozprával o svojom projekte aj o tom, ako ostať zdravý.

Keď ostatní chalani začínali pokukovať po dievčatách a chodiť na žúry, on sa už nejaký čas radšej venoval športu. O medaile a víťazstvá mu nikdy nešlo, napriek tomu je majstrom Európy i sveta. Dnes pomáha a pracuje s mladými aj starými a jeho pohybovú akadémiu možno nájsť až v 4 slovenských mestách. Ak svoje telo nebudeme používať, začne sa postupne degenerovať, hovorí Michal Barbier.

V rozhovore s Michalom Barbierom sa dozviete:

  • Ako sa mladý chalan z Liptova takmer nechcene stal majstrom Európy aj sveta vo fitness?
  • Prečo založil pohybovú akadémiu Limitless Academy, kde ju možno nájsť a komu vlastne slúži?
  • Ako začať s cvičením a zdravým pohybom. Potrebujeme sa obrátiť na trénera?
  • Aké chyby robíme pri cvičení najčastejšie?
  • Čo sa deje s naším telom, keď sa hýbeme a čo nám hrozí ak na pohyb zanevrieme?
Foto: Michal Barbier

S aktívnym pohybom si začal v 12 rokoch. Prečo a akými činnosťami to odštartovalo?

Od malička som vedel, že inklinujem k pohybu. Veľmi dlho som sa však hľadal a popri tom som vyskúšal všeličo. Od krúžkov futbalu, squashu, tanca po historický šerm. Nič ma však vôbec nechytilo a tak som hľadal ďalej. Všetko sa zmenilo, keď som jedného dňa kráčal po našom sídlisku a všimol som si chalana čo urobil do piesku backflip. Dovtedy som si myslel, že to je nemožné, ale keď som ho začal viac „špehovať“, tak mi v hlave bliklo, že toto je na 100% to, čo som doteraz hľadal.

Mal som 12 rokov, ale ten pocit bol taký silný, že som hneď vedel, že tomu sa chcem venovať každý deň a chcem v tom byť najlepší. Začal som teda googliť a na youtube som našiel pár parkouristov, ktorí už vtedy točili tutorialy, podľa ktorých som sa cca rok učil sám. Tak som začal s parkourom a freerunningom. Cez tieto disciplíny som sa do pohybu zamiloval. Neskôr som stretol pár ľudí, ktorí mi poradili, aby som začal cvičiť s vlastnou váhou. Mal som veľké šťastie, že ako malý fagan som dal na ich rady a začal posilňovať. V 15 rokoch som sa potom dostal ku streetworkoutu a kalistenike, ktorá mi veľmi posilnila telo. Najprv som to bral ako obmedzenie rizika úrazu, ale časom som sa do toho jednoducho zamiloval a dnes si deň bez pohybu neviem predstaviť.

Keď som mal 18 rokov, začal som intenzívne stojkovať a pribudla ďalšia disciplína, na ktorú som sa začal špecializovať a to je Handbalancing. Handbalancing trochu upokojil moju rozlietanú povahu a naučil ma „vnímať“ pohyb nie len cez cvičenia a saltá, ale oveľa hlbšie.

Nakoniec som všetky tieto disciplíny spojil vo fitnesse, v ktorom som sa pred rokom rozhodol aj súťažiť. Vo fitnesse nejde len o estetiku a pózovanie, ako si veľa ľudí myslí, ale hodnotí sa tak isto pohybová komplexnosť atléta ako gymnastika, silové prvky, plynulosť a performance. Takže mi tieto moje pohybové zručnosti dosť nahrali do kariet a musel som už len viac zamakať na postave.

Voľný čas si teda ako dieťa trávil aktívne, čo zatiaľ robili tvoji rovesníci?

Rovesníci sa určite hľadali a užívali si detstvo. S rovesníkmi som väčšinou mal, aj mám dobrý vzťah, ale nežil som taký klasický teenegerský život plný žúrok, báb a prúserov. Ja viem, možno to znie nudne, ale ja som si srandu zas našiel pri iných pouličných parkourových kúskoch, keď nás naháňali psy alebo na nás volali často policajtov. Ja som ale často žil a aj žijem v takej svojej bublinke bohatej na rodinu, pravých priateľov a známych, ktorých si snažím uvážlivo vyberať a ktorí vedia, kam smerujú.

Foto: Michal Barbier

Postupne si sa vypracoval na svetovú špičku. Si majster Európy aj sveta vo fitness. Ako sa ti to podarilo?

Tieto tituly som vôbec nečakal. Vždy som si myslel, že budem robiť nesúťažné disciplíny. Dostal som sa k tomu tak, že ma tréner našiel v posilke a chcel ma dať do kategórie physique, čo je veľmi populárna a čisto estetická kategória. Ja som však vôbec nemal takú ambíciu a tak som odmietol. Neskôr sa však vrátil a vysvetlil mi, čo je fitness. Ja na to potom len že prečo nie, však podobné aj robím. Tak som sa teda dal na túto oficiálne súťažnú cestu, ktorá sa pre mňa stala úspešnou a veľmi príjemnou odbočkou. Od malička som trénoval pohyb, teraz som musel len o niečo pribrať, trochu sa vydiétovať a „wualá“. Dá sa povedať, že som sa na to už 8 rokov intenzívne pripravoval bez toho, aby som o tom vôbec vedel.

Založil si aj pohybovú akadémiu Limitless Academy, ktorú dnes možno nájsť v 4 mestách. Čo ťa viedlo k vzniku takéhoto projektu?

Limitless Academy vznikla z dôvodu nedostatočných podmienok na tréning Parkouru, Freerunnigu a kalisteniky. Keď som ja začínal skákať, tak som trénoval na preliezkach, detských ihriskách, štrku a piesku. Často som dlho prekonával strach z pádu, čo brzdilo môj progress. Časom sa pri mne začala budovať komunita, ktorú som neskôr aj trénoval. Z tohto dôvodu som zabezpečil telocvičňu a z neorganizovaných tréningov sa časom stali organizované s vytvorenou metodikou a rozdelením do rôznych pohybových stupňov. Keď som sa raz precitol, že trénujem 40 detí na jednom tréningu, uvedomil som si, že to takto ďalej nepôjde a začal som budovať team trénerov, ktorí doteraz trénujú okolo 250 detí v 4 mestách.

Foto: Michal Barbier

Ako sú na tom Slováci s pohybom? Máme dostatok pohybu, alebo je načase zamyslieť sa nad tým, ako trávime voľný čas?

To je téma na dlhšiu diskusiu. Narodili sme sa v tele, ktoré bolo doslova vytvorené pre pohyb a platí „USE IT OR LOSE IT“. Buď ho budeme používať, alebo sa začneme pomaly degenerovať. Všetky funkcie v našom tele sú závislé od pohybu. Preto to beriem ako takú každodennú výživu, ktorou by sme mali ako telo, tak aj dušu zásobovať, aby sme sa vyhli chorobám, stresu a rôznym degeneráciám. Na školách, kde by sa ten zvyk mal u ľudí „inštalovať“, sú ustanovené 2 hodiny telesnej výchovy týždenne. Čo je hodina a pol pohybu do týždňa? Pre deti, ktoré sa vo voľnom čase nehýbu, je to hrôza. Myslím si, že to začína všetko v škole, kde nás naučia 6-8 hodín sedieť na hodinách. Ďalej sa to ťahá na výške a v zamestnaní to nie je o nič lepšie. Človek sa potom vo veku, keď má rodinu a prácu, ťažko donúti niečo zmeniť. Čiže áno, myslím si, že toho pohybu je stále nedostatok. Verím ale, že sa posúvame a tá dôležitosť pohybu v povedomí ľudí začína rásť.

Kto sa hýbe najmenej? Venujú sa športom viac mladí, alebo ľudia v produktívnom veku?

Pred 30 rokmi by som neváhal povedať, že to sú deti. Teraz by som však za to ruku do ohňa nedal. Keďže žijeme v exponenciálnej dobe plnej technológií, tak to neviem presne odhadnúť. Sami vidíme, že na ihriskách to už nepraská vo švíkoch ako kedysi. Sú iste trendy, ktoré deti vytiahnú von. Je to napríklad Parkour. Tie bežné pohyby sa však u detí, ale aj u dospelých vytrácajú. Mám napríklad na mysli chôdzu, beh, lezenie, skákanie, nosenie atď. Sú to základné pohybové princípy, ktoré by sme mali robiť každý deň. Avšak technológie a náš sedavý spôsob trávenia času tomu moc nepomáhajú.

Foto: Michal Barbier

Spomínal si, že dôležitosť pohybu v povedomí spoločnosti rastie. Ľudia sa začínajú viac hýbať a uvedomovať si, že pohyb je pre zdravie veľmi dôležitý. Čo hrozí človeku, ktorý na aktívny pohyb zanevrie?

Áno, ako som spomínal, myslím si že je to o niečo lepšie. Určite je to aj preto, že sa pohybu v spoločnosti začal prisudzovať väčší význam na základe rôznych výskumov a štúdii. Pomaly zisťujeme, aký je pre nás naozaj dôležitý. Ak ho totiž dlhodobo zanedbáme, začneme pomaly fyzicky upadať. Nie len, že začneme naberať nadbytočné kilá, ale tak isto sa nám zhorší cirkulácia krvi a s ňou spojené všetky funkcie v tele. Či to je imunitný, hormonálny alebo tráviaci systém. Z fyzického hľadiska sa nám tak isto začnú vytvárať rôzne disbalancie, na ktoré sa nadviažu zlé pohybové návyky. Tie nám, v jednoduchosti povedané, preťažia istú partiu, ktorá nám do budúca môže spôsobiť nepríjemnú bolesť. Myslím si, že dobrým príkladom sú napríklad bolesti spodnej časti chrbta u našich starých rodičov. Môže to byť spôsobené tým, že sa pohybovali jednostranne a nevyužívali plný rozsah pohybu chrbtice, napríklad v záklonoch, alebo častým sedením a nedostatočným obmieňaním polôh. Pohyb tak isto úžasne uvoľňuje stres a vracia človeka do prítomného okamihu. Stres ako mnohí z nás vedia je primárny spúšťač chorôb či už mentálnych, tak aj fyzických. Preto ak máš nervy, tak si sprav pár drepov, postav sa do stojky alebo sa vystrečuj.

Foto: Michal Barbier

Akú chybu robia ľudia najčastejšie keď začínajú cvičiť?

Pohybujem sa vo viacerých komunitách a zo skúsenosti viem vypichnúť tie, ktoré som postrehol v každej. Problém číslo jedna je, že všetci chcú všetko rýchlo. To môže viesť k pretrénovanosti a následne zraneniu. Riadim sa jednoduchým pravidlom. Čím rýchlejšie niečo dosiahneš, tým rýchlejšie to stratíš ak sa tomu prestaneš venovať. Čím dlhšie buduješ istú schopnosť, tým kvalitnejšia a stabilnejšia väčšinou je.

Ďalším problémom je nesprávne prevedenie cvikov. Vidíš to často v posilke alebo na ihrisku, ako sa ľudia nadhadzujú a rátajú si čísla. Pri cvičení vychádzaš zo základných techník, ktoré ti obmedzia riziko úrazu a zabezpečia progres, či už svalový rast alebo nárast sily a podobne. Napríklad pri parkoure a freerunningu vychádzame zo základných pohybov, ktoré neskôr spájame dokopy a ak ich má človek zvládnuté, vie sa neskôr s tým pohybom krásne hrať. Je to princíp izolácie, integrácie a improvizácie.

Mnoho ľudí podstupuje akúsi jarnú očistu. Po novom roku upravia stravu, začnú s pohybom, no väčšine to vydrží pár týždňov alebo mesiacov. Je to i tak prospešné, alebo si takýmto „šokom“ iba priťažia?

Do stravy veľmi nemôžem rozprávať, lebo so mnou to tiež nie je ružové a vždy svojim klientom radšej odporúčam známych, ktorí s poradenstvom majú omnoho viac skúseností. Je to určite taký jojo efekt, ktorý môže časom priťažiť a hlavne u dievčat a žien vyvolať nejaký hormonálny výkyv. Nikoho ale nechcem odrádzať skúšať nové veci. Veď preto sme tu. Určite však ale odporúčam kontaktovať odborníka a predísť ťažkostiam, ktoré môžu byť zapríčinené takouto marketingovo vybrúsenou očistou.

Foto: Michal Barbier

Mal by som v úvodnej fáze požiadať o pomoc trénera či odborníka, alebo môžem začať s aktívnym pohybom aj celkom sám?

S aktívnym pohybom môžeš určite začať sám. Ja som tak isto začínal sám a preto som začal natáčať videá na svojom YouTube kanály, ktoré cielim na ľudí, ktorí cvičia a skáču sami. Ak to však myslíš vážne, ak chceš ísť na istotu, tak by som sa obrátil na trénera, ktorý ti môže ušetriť kopec času a usmerniť ťa. Neznamená to však, že tréner bude stále pri tebe a stále mu budeš platiť. Ja si myslím, že správny tréner by si mal nájsť cestu zo života svojho zverenca a naučiť ho celé svoje know – how, aby ďalej pracoval sám. Inak si myslím, že to pre človeka nemá z dlhodobého hľadiska veľký zmysel. Cvičiť a posúvať sa musíš hlavne sám.

Je potrebné pri aktívnom pohybe a cvičení siahnuť aj po suplementoch? Sú pre bežného človeka vlastne dôležité? Aký je ich skutočný význam?

Pri suplementoch je určite potrebné spomenúť, že nie sú náhrada stravy, ale len jej doplnok. Čo znamená, že nie sú nevyhnutné, ale dokážu pomôcť. Ak cvičenie berieš vážne a nemáš problém vyhodiť 30€ mesačne za proteín, tak prečo nie. Ja suplementujem len srvátkový proteín, BCAA a vitamín C. Niekedy som bol proti, ale časom som si uvedomil že ten môj názor nebol ničím opodstatnený. Chcel som si takpovediac udržať čistý štít. Prírodu ale neoklameš a ak robíš niečo nezvyčajné a kladieš telu pravidelne vysokú záťaž, tak sa o telo musíš tak aj starať a dopriať mu látky, ktoré potrebuje hlavne na regeneráciu. Áno, je pravda, že tieto látky ako makro aj mikro nutrienty dokážeš prijať aj zo stravy. Otázka je, či si to vieš ustriehnuť a či vieš, aké množstvo by si musel nakúpiť. Myslím si však že bežnými suplementmi človek nič nepokazí. Určite ale nezabúdajme na fakt že každý je iný a brať to treba veľmi individuálne.

Na YouTube pridávaš inštruktážne a informatívne videá. Na čo presne slúžia?

Tieto videá som sa rozhodol robiť, keď som už nestíhal odpisovať na žiadosti o rady pri cvičení alebo skákaní, ktoré mi ľudia posielali. Najprv som sa toho dosť obával, ale teraz ma to začalo veľmi baviť. Dávam si veľmi záležať na kvalite a preto mi s produkciou veľmi pomáha brat, bez ktorého by som tak skoro určite nezačal. Je to spôsob ako môžem rozšíriť pohyb ďalej a poradiť ľuďom, ktorí radu hľadajú. Uverejňujem tam zväčša návody, ktoré poslúžia ako začiatočníkom, tak aj pokročilým. Koncept je naozaj pestrý a na pláne mám tony videí, ktoré chcem postupne uverejňovať. Kanál je zatiaľ v „plienkach“, ale mám s ním veľké plány. Dúfam, že to ľudia ocenia a splní to svoj účel. Však posúďte sami, feedback mi určite pomôže.

Hovorí sa, že aj keby som robil desiatky brušákov denne, tehličky mať nebudem. Je to pravda?

Poviem to v skratke. Kocky na bruchu sú záležitosť stravy a komplexného cvičenia. Lokálne chudnutie neexistuje. Čo znamená, že keď cvičíš brucho, tak nepáliš kalórie len z brucha, ale z celého tela. Preto by sa žiadna časť nemala zanedbať.

Foto: Michal Barbier

A na záver malý prehovor do duše čitateľov: Čo robiť preto, aby sme boli zdraví? Ako často by sme sa mali venovať športu či aktívnemu pohybu?

Na to, aby ste boli zdraví je potrebné naučiť sa počúvať vaše telo. Hlava rada vymýšľa a vytvára si domnienky. Telo však nikdy neklame a preto by sme sa ho mali naučiť počúvať. Poznať to, čo si dávame do úst, je na začiatok dobrý krok. Poznať, čo to s nami robí, či nám to berie alebo dáva energiu, či nám to pomáha alebo či nás to pomaly zabíja. Čo sa týka pohybu, tak odporúčam nájsť aktivitu, ktorú nebudete robiť z donútenia ale ľudovo povedané z lásky. Niečo, čo vás bude dobíjať energiou a tou našou pravidelnou pohybovou výživou, ktorá je pre nás životodarná. V neposlednom rade je to zvládanie stresu, ktorý je čistým kontrastom so zdravím. Proste byť v chille a nebojovať a nehádať sa s ľudmi, čo majú iný názor ako vy. Možno to znie náročne, ale keď človek začne budovať vzťah sám so sebou a bude k sebe ohľaduplný, tak sa to všetko dá. Netvrdím, že to pôjde hneď a ani, že to bude najľahšie, ale určite to bude stáť za to.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy