Deň ekologického dlhu tento rok pripadne na 22. augusta, informovala v pondelok nezisková organizácia Global Footprint Network (GFN), ktorá pripomenula, že vlani ľudstvo žilo na dlh už od 29. júla.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako na svojom webe informoval magazín Geo, GFN vo svojom vyhlásení označila túto situáciu za „historický zvrat“. Na základe údajov Organizácie Spojených národov totiž inštitút GFN odhaduje, že uhlíková stopa sa v tomto roku v porovnaní s rokom 2019 zníži o 14,5 percenta, a to v dôsledku poklesu spotreby energie spojeného s tzv. lockdownom.
„Toto je dôkaz, že veľké a rýchle zmeny sú možné. Toto zníženie našej ekologickej stopy je však vynútené a nežiaduce a keďže neprichádza so systémovou zmenou v našich výrobných a spotrebných modeloch, nebude mať dlhé trvanie,“ upozornil Mathis Wackernagel, riaditeľ GFN.
Deň ekologického dlhu je dátumom, keď ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok.
Ľudstvo momentálne potrebuje 1,6 zemegule
Z najnovších prepočtov vyplýva, že na zabezpečenie zdrojov spotrebovaných ľudstvom, ako sú voda, pôda, drevo a čistý vzduch, by bolo v súčasnosti potrebné 1,6 zemegule (vlani to bolo 1,75 zemegule), konštatoval GFN.
Celosvetový deň ekologického dlhu sa stanovuje od roku 1970, vtedy pripadol na 29. decembra – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni.
Odvtedy tento „okamih zlomu“ nastáva každý rok o niekoľko dní skôr: kým vlani nastal 29. júla, rok predtým podľa prepočtov GFN pripadol tzv. Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) na 1. augusta, v roku 2017 na 2. augusta, v roku 2003 na 22. septembra a v roku 1993 na 21 októbra.
Deň ekologického dlhu je globálnym priemerom a situácia sa značne líši v závislosti od krajiny: kým malá krajina ako Katar ho vlani dosiahla už po 42 dňoch, Indonézia až po 342 dňoch. Slovensko žilo v roku 2019 na ekologický dlh od 22. mája.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Nahlásiť chybu v článku