Koncom júna sa udialo niečo nevídané, deň totiž netrval 24 hodín, ale o 1,59 milisekundy kratšie. Vedci sú z tohto zistenia v šoku. Myslia si, že za to môže drobné vychýlenie osi Zeme.
29. jún bol o 1,59 milisekundy kratší
Ako informuje portál Science Alert, 29. jún trval o 1,59 milisekundy kratšie ako bežné dni. Za posledné desaťročia sa hovorilo najmä o tom, že rotácia Zeme spomaľuje, čo by znamenalo, že budú dni dlhšie, nie kratšie. V posledných rokoch sa však táto tendencia zmenila a dni sa postupne skracujú. Ak to bude takto pokračovať aj naďalej, je možné, že prvýkrát v dejinách budú vedci nútení odobrať sekundu z atomických hodín.
Nie je nič nezvyčajné, že os Zeme sa z času načas trochu vychýli. Deje sa tak preto, lebo Zem nie je dokonale guľatá, tvarom trochu pripomína elipsu. Na jej otáčanie vplýva aj množstvo ďalších faktorov, napríklad gravitačné pole Mesiaca či príliv a odliv.

Život na Zemi to neovplyvní
Profesor Leonid Zotov si myslí, že rotácia Zeme sa zrýchľuje kvôli pravidelne sa opakujúcemu javu, ktorému sa hovorí „Chandler wobble“, teda Chandlerovo kmitanie. Prvýkrát bolo spozorované okolo roku 1880, keď si astronóm Seth Carlo Chandler všimol, že po dobu 14 mesiacov pravidelne kmitali oba póly Zeme.
Podľa portálu The Telegraph kmitanie začalo spomaľovať okolo roku 2000, historické minimum dosiahlo v roku 2017. Pre Time and Date sa Zotov vyjadril, že medzi rokmi 2017 až 2020 zmizlo úplne. Na náš každodenný život to nemá významný vplyv. Tieto pozorovania sú však nevyhnutné preto, aby sa podarilo udržať atómové hodiny maximálne presné.
Z muža vybral zaživa vnútornosti, plynovanie vychudnutých žien ho vydesilo. Lekár dostal od prezidenta milosť
Slováci chcú Sephoru aj svetoznámy diskont. Viacerým reťazcom sa u susedov darí, my ich zatiaľ nemáme
Mirka odišla z práce a presťahovala sa na Lombok: Jedlo v reštaurácii ma stojí 1 euro, riešim menej zbytočností
Naša redaktorka spala v izbe s cudzími ľuďmi za 15,60 eura na noc. Ako budú 1. a 8. mája otvorené obchody?
Bolo to ako zhodenie 40 atómových bômb: Havária v Černobyli patrí k najtragickejším udalostiam v dejinách
Nezomreli okamžite, hlavy žili ďalej aj bez tela. Popravy gilotínou boli vo Francúzsku bežné aj pred desiatkami rokov
Tvrdil, že situáciu v Černobyli má pod kontrolou. Riaditeľa elektrárne potom odsúdili na 10 rokov v pracovnom tábore












Nahlásiť chybu v článku