Foto: Public domain

Fakt, že nacisti zajali jeho syna, považoval Stalin za hanbu. Keď mu mohol pomôcť, obrátil sa mu chrbtom.

Bol najstarším synom Jossifa Vissarionoviča Stalina. Dodnes však o ňom panujú rôzne nejasnosti, najmä pri dátume a mieste narodenia. Dokonca je o ňom známe, že Jakova Džugašviliho jeho otec vôbec nemiloval a kvôli politickým povinnostiam sa o neho ani veľmi nestaral.

V článku sa dozviete aj:

  • prečo bol Stalin na svojho syna veľmi nahnevaný;
  • čo mu vadilo na synovej manželke;
  • akým spôsobom ho obetoval;
  • prečo chcel Jakov spáchať samovraždu.

Miloval len ju

Jakov Džugašvili sa narodil z prvého Stalinovho manželstva s Jekaterinou Svanidze, prezývanou „Kato“. Už pri určení dátumu jeho narodenia vznikol problém, historici uvádzajú rôzne možnosti – od 23. marca 1905, cez rok 1907 až po rok 1908. Všeobecne sa však ako dátum a miesto Jakovovho narodenia ustanovil 18. marec 1907, pričom sa narodil v dedinke Borji v Gruzínsku. Iné pramene ale spomínajú napríklad gruzínsku obec Baku.

Gruzínčanka Kato sa so sovietskym vodcom zoznámila ešte počas jeho politických začiatkov, keď bol boľševickým revolucionárom. Ako uvádza web The Famous People, ich manželstvo vydržalo len rok, keďže dostala týfus a zomrela. Jakova porodila pár mesiacov po svadbe, pričom Stalin tvrdil, že bola jeho jedinou životnou láskou. Aj napriek tomu, že sa neskôr oženil s Nadeždou Allilujevovou.

Navyše, po smrti Kato sa Stalin o svojho syna vôbec nestaral. Nejavil o neho žiadny záujem, a tak sa ho ujala teta. Pokiaľ by ho nevzala do svojej opatery, chlapec by musel vyrastať v sirotinci v hrôzostrašných podmienkach. Mal len štrnásť, keď odišiel do Moskvy za svojím otcom, aby sa mohol poriadne vzdelávať.

Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Bol však veľmi uzavretý a tichý, ostatných študentov sa stránil, najčastejšie sedel v kúte s knihou v ruke. Otec ho neznášal, považoval ho za neschopného. Bez prejavov jeho lásky tak lipol na svojej nevlastnej matke Nadežde, ktorá mu prejavovala aspoň trocha súcitu.

Otec si z jeho možnej smrti robil žarty

Bohužiaľ, so svojím otcom nemal dobrý vzťah. Aj keď bol vychovávaný v tradičnom gruzínskom duchu a ctil si otca aj matku, nikdy neprijal meno Stalin a vždy vystupoval pod rodinným priezviskom Džugašvili. Študoval elektrotechniku a v roku 1925 sa proti vôli svojho otca oženil so spolužiačkou, šestnásťročnou Židovkou Zojou Ivanovnou Guninou. Po neprijatí mena Stalin tak uštedril svojmu otcovi ďalšiu ranu pod pás, ktorý bol neuveriteľne nahnevaný, navyše žiadal od svojho syna, aby sa rozviedol.

Neskôr sa Jakov pokúsil spáchať samovraždu zastrelením, uvádza web History Collection. Chcel trafiť srdce, avšak guľka zasiahla pľúca, pričom mal veľké šťastie a prežil. Po tom, čo sa mu chcel zabiť jeho vlastný syn, všemocný diktátor údajne iba zavtipkoval: „Nedokáže ani len rovno strieľať!“ Bohužiaľ, Stalinovej druhej manželke sa to podarilo a o štyri roky neskôr sa zastrelila. Zistila totiž, že ju manžel podvádzal a zostal po nej syn Vasilij a šesťročná dcéra Svetlana.

Jakovovi a Zoji sa narodila dcéra, ktorá však o osem mesiacov neskôr zomrela na zápal pľúc. Smrť dcéry ich rozdelila a aj keď sa oficiálne nerozviedli, žili oddelene. Jeho ďalšou priateľkou bola Olga Golysheva, ktorá bola študentkou Moskovskej leteckej školy. Zasnúbili sa, ale čoskoro sa ich vzťah skončil a ona sa vrátila do svojho domu v Stalingradskej oblasti.

Po jej návrate sa im v roku 1936 narodil syn, no jeho otec sa o jeho existencii dozvedel až o dva roky neskôr. Jakov sa nakoniec oženil s Juliou Meltzerovou, známou židovskou tanečnicou z Odesy.

Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

V armáde nebol jediným synom vodcu

Nakoniec Stalin synovu manželku prijal, kúpil im byt, pričom im zabezpečil aj kuchárku či pestúnku. Samozrejme, že za to niečo chcel. Uzavreli kompromis a Džugašvili narukoval do armády, píše portál All Thats Interesting. Nebol však jediným Stalinovým dieťaťom, ktoré nastúpilo do armády. Aj jeho mladšieho nevlastného brata Vasilija poslal otec na front, spoločne s Arťomom Sergejevom, Stalinovým adoptívnym tretím synom.

Zatiaľ čo oficiálna propaganda tvrdila, že Džugašvili bol v roku 1941 v bitke o Smolensk násilne zajatý nemeckou armádou, hovorilo sa, že ruskí vojaci schválne prezradili Nemcom jeho identitu, aby sa pomstili nenávidenému sovietskemu režimu. Dlho sa ale nevedelo, čo presne sa vtedy odohralo.

Okolnosti jeho zajatia dodnes nie sú známe. Niektoré zdroje tvrdia, že Jakov sa nechcel vzdať, mnohí sovietski zajatci však boli toho názoru, že Džugašviliho udali, pretože nenávideli sovietsky systém, materiály z ruských archívov tiež naznačujú, že sa vzdal dobrovoľne.

Foto: wikimedia.commons

Hrdosť za syna

Keď sa Stalin dozvedel o zajatí svojho syna, považoval to za hanbu. Nacisti ho však nechceli zabiť, naopak, snažili sa ho zlákať na svoju stranu, využiť ho a postaviť „Stalina“ mladšieho proti Stalinovi „staršiemu“. Pri jeho výsluchoch sa Nemci pýtali nielen na vojenské záležitosti, ale aj na jeho politické názory. Dohadovali sa o Stalinových metódach riadenia štátu, upozorňovali syna na chyby otca a zdôrazňovali nedostatky ideológie boľševizmu.

V pokusoch „obmäkčiť“ vojnového zajatca sa však nikam nedostali a Džugašvili odmietol s Nemcami akokoľvek spolupracovať. Napriek tomu, že vo svojich výsluchoch obzvlášť zdôrazňoval, že bol zajatý proti svojej vôli, Nemci vyslovene tvrdili, že jeho kapitulácia bola úplne dobrovoľná. Spočiatku tejto verzii udalostí veril aj samotný Stalin.

Preto sa mu rozhodol pomstiť, dobrovoľné vydanie sa svojho syna do rúk nepriateľa považoval za zradu. „Jakov sa zo zajatia nedostane. Fašisti ho zastrelia… Nie. Jakov radšej zomrie, než aby zradil vlasť,“ vyhlásil. Nakoniec sa tak aj stalo. Ako píše Time, 14. apríla v roku 1943 sa dostal zo svojej kasárne v nacistickom koncentračnom tábore v Sachsenhausene, prišiel až k ostnatému drôtu tábora, otočil sa a vyzývavo zavolal na blízkeho strážcu SS: „Nebuď zbabelec. Strieľaj!“ Akonáhle sa dotkol plota, dozorca vystrelil. Guľka okamžite zabila staršieho syna Josifa Stalina.

Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Peniaze ponúkol, ľútosť skrýval

Zatiaľ čo sovietska tlač smútila nad jeho smrťou, Stalin neprejavil žiadnu ľútosť nad ich narušeným vzťahom a smrťou vlastného syna. Po vojne Stalin ponúkol vo východnom Nemecku odmenu 250-tisíc dolárov každému, kto poskytne podrobnosti o tom, ako Jakov zomrel. Stalin vedel len to, že Jakova zastrelili, ale nemal žiadne oficiálne vysvetlenie, kde a ako.

V roku 1945 našli americké a britské spravodajské tímy v Berlíne nemecký spis o Jakovovi, ktorý pozostáva z listu veliteľa SS Heinricha Himmlera potvrdzujúceho Jakovovu smrť, pitevnej správy, výpovedí dozorcov a spoluväzňov a fotografií.

Najnovšie články