Maličký ostrovný štát, ktorý sa skladá z hlavného a 32 ďalších menších ostrovov v Perzskom zálive je miestom, kde započala arabská ťažba ropy v tejto oblasti. Po Dubaji a Katare sa teda pozrieme na niekoľko zaujímavostí z ďalšej krajiny o ktorej ste už určite počuli, no pravdepodobne o nej veľa neviete. Alebo sa mýlime?
Most kráľa Fahda
Maličký Bahrajn je síce ostrovným štátom, no od ostatných sa trošku odlišuje. Ak by ste sa totiž do Bahrajnu vybrali autom, nemusíte z neho vôbec vysadnúť. Krajinu totiž s Arabským polostrovom spája zaujímavá stavba s názvom Most kráľa Fahda, ktorý sa skladá z niekoľkých mostov a viaduktov, ktoré Bahrajn spájajú so Saudskou Arábiou. Celá stavba je dlhá asi 25 kilometrov a denne po nej prejde zhruba 25-tisíc vozidiel. Kvôli tejto stavbe musel Bahjran pri prípravách v roku 1967 zmeniť svoj zákon a jazdiť sa začalo po pravej strane tak, ako je to v Saudskej Arábii.
Slobodný len 50 rokov
Bahrajn ako samostatný štát existuje len polstoročia. Od roku 1861 bol totiž pod správou Veľkej Británie oficiálne vedený ako Protectorate state. Samostatnosť sa Bahrajčanom podarilo získať v roku 1971, od kedy na jej území nájdete i americkú vojenskú základňu. Samostatnú históriu však sprevádzajú i rôzne nepokoje. V roku 1984 zažila krajina pokus o mocenský prevrat a situácia sa v krajine po viacerých útokoch upokojila až o 10 rokov neskôr. Bahrajn si zažil i svoju Arabskú jar, no priebeh nepokojov a demonštrácií nebol tak dramatický ako v iných krajinách ako Jemen, Egypt, či Sýria.
Korene Islamu
Bahrajn patrí ku krajinám, kde je islamské náboženstvo v dejinách a kultúre veľmi hlboko zakorenené. Ľudia v tejto oblasti začali Islam vyznávať podľa historikov v roku 628 n.l. a teda štyri roky pred smrťou Proroka Mohameda. Známa mešita Al-Khamis v hlavnom meste Manáma bola pravdepodobne postavená koncom 7. storočia (odhaduje sa rok 692 n.l.). To ju zaraďuje na popredné priečky do zoznamu najstarších mešít na svete.
Najviac minutej elektriny v Ázii
V roku 2010 oznámi Bahrajn plán postaviť svoju prvú jadrovú elektráreň. Niet pochýb, že ju krajina skutočne potrebuje. Bahrajn je totiž podľa rebríčka Medzinárodnej energetickej agentúry na prvom mieste v rebríčku množstva spotrebovanej elektrickej energie na jedného obyvateľa v Ázii. V celosvetovom merítku patrí Bahrajnu v tomto rebríčku tretie miesto hneď za Islandom a Nórskom.
Kráľovstvo perlí
Kým sa dostaneme k typickej téme ropy, ktorá je pre krajiny Perzského zálivu spoločná, spomenieme ešte perly, ktoré Bahrajn po celom svete preslávili oveľa skôr ako ropa. Bahrajn je totiž miesto, kde nájdete najkvalitnejšie a najcennejšie perly na celom svete. Lov perál má pritom v tejto oblasti veľmi dlhú históriu a prvé zmienky o ňom nájdeme už v roku 2000 p.n.l. v Assýrskych textoch. Najväčší boom zažil Bahrajn v love perál na začiatku 20. storočia, kedy tu vo vodách Perzského zálivu pracovalo viac ako 30-tisíc potápačov a perly boli vo svete cenené viac ako diamanty.
Prvá ropa
Nie, Bahrajn nepatril k prvým územiam sveta, kde sa začala ťažiť ropa. Bol však prvým miestom na arabskom pobreží Perzského zálivu, kde bola ropa objavená. Bolo to v roku 1932 a od tohto momentu sa ťažba, spracovanie a predaj ropy stal hnacím motorom ekonomiky Bahrajnu. Nález ropy krajine oproti jej blízkym susedom poriadne pomohol. Krajina zlepšila systém školstva i zdravotníctva a obyvatelia si výrazne polepšili. Dnes je ťažba ropy oproti ostatným Perzským štátom už len „symbolická“.
Dovoz všetkého
Bahrajn, podobne ako Dubaj či Katar, dováža väčšinu vecí potrebných na každodenný život svojich obyvateľov. Krajina totiž prakticky nemá žiadny vodný zdroj, okrem malých ložísk podzemnej vody a slanej vody Perzského zálivu, ktorý ju obklopuje. Ostrovy Bahrajnu sú suché, nehostinné a veľmi nevhodné na poľnohospodárstvo. Bahrajn bojuje s rozširovaním púštnych oblastí a taktiež s degradáciou pobrežia, ktoré je často znečistené ropnými škvrnami.
Multikultúrna spoločnosť
Oproti iným štátom Perzského zálivu a Arabského polostrova si Bahrajn potrpí na rešpektovaní rôznych náboženstiev, tradícií a kultúr. Ostrovný štát patrí medzi najotvorenejšie a z hľadiska náboženstiev najmultikultúrnejším krajinám v tejto oblasti, ktorej ústava zaručuje občanom náboženskú krajinu. V Bahrajne nájdete vedľa seba žiť katolíkov, anglikánov, evanjelikov, protestantov, židov, moslimov i hinduistov, pričom každé náboženstvo má v krajine aspoň jeden svoj kostol, chrám či mešitu. Od roku 2002 získali v krajine politické práva i ženy a Bahrajn sa tak stal oproti iným arabským krajinám „vyspelejšou“ krajinou a lepším miestom na život.
telegraph.co.uk, timeoutbahrain.com
Nahlásiť chybu v článku