Počas prezidentskej kampane s gestom napodobujúcim zbraň. Foto: Palácio do Planalto / CC BY/Bolsonaro s kongresmankou Rosário. Foto: Marcelo Camargo/Agência Brasil / CC BY 3.0 BR

Prezidentom najväčšej krajiny Južnej Ameriky - Brazílie, je kontroverzný politik Jair Bolsonaro.

Prezident Brazílie, Jair Bolsonaro, v posledných dňoch zaujal svetové médiá tým, že sa nakazil novým koronavírusom. Toto ochorenie pritom neustále zľahčuje a označuje ho za banálnu chrípku, pričom v jeho krajine je vyše 1,6 milióna nakazených a ochoreniu už podľahlo vyše 66-tisíc ľudí.

Taliansky pôvod

Jair Messias Bolsonaro sa narodil v roku 1955 malom brazílskom meste Glicério v severozápadnej oblasti štátu São Paulo. Momentálne má 65 rokov. Jeho rodina má talianske korene, avšak má aj nemeckých predkov. Bolsonaro dostal krstné meno Jair po futbalistovi Jairovi da Rosovi Pintovi, ktorý v čase, keď sa Bolsonaro narodil, oslávil 34. narodeniny, uvádza portál Veja.

Bolsonaro pochádza zo šiestich detí a detstvo trávil najmä v meste São Paulo a v okolitých mestách, kde sa s rodinou sťahovali.

Vojenská kariéra

Po strednej škole bol prijatý na prípravnú školu do brazílskej armády, kde napokon vstúpil v roku 1973 a v roku 1977 promoval ako dôstojník delostrelectva. Neskôr študoval na Gymnáziu armády v Rio de Janeiro. Jeho nadriadení ho označili za “agresívneho” a človeka s nadmernou ambíciou získať finančný a ekonomický profit.

Bolsonaro v roku 1986. Foto. Luiz Pinto / Agência O Globo / Public domain

Do médií sa prvýkrát dostal v roku 1986, keď v rozhovore pre časopis Veja kritizoval nízke platy v armáde a tvrdil, že sú dôstojníci prepúšťaní z dôvodu nízkeho rozpočtu. Aj napriek tomu, že bol za to nadriadenými pokarhaný, získal si ocenenie od kolegov a iných dôstojníkov, ktorí boli sklamaní z prístupu brazílskej vlády.

O rok neskôr sa opäť dostal do časopisu Veja, teraz bol ale obvinený, že mal spolu s kolegom snahu umiestniť bombu do vojenských jednotiek v Rio de Janeiro, uvádza portál Estadao. Bolsonaro to označil za výmysly, no časopis v ďalšom čísle zverejnil aj opis plánu a náčrty, ktoré mal urobiť práve Bolsonaro. Následne bol vyšetrovaný a v odôvodnení bol označený za vinného, pričom sa udávalo, že má “vážnu odchýlku od osobnosti a profesionálnu deformáciu”, alebo že klamal počas celého procesu. Najvyšší vojenský súd však uznal, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že čin mal pripravovať práve Bolsonaro a bol oslobodený. Následne ale opúšťa armádu. Má už iné plány, a to politické.

Politická kariéra

Hneď rok na to, ako odišiel z armády, bol zvolený za poslanca v Rio de Janeiro. Tam strávil iba dva roky, pričom bol opisovaný ako tichý, diskrétny a konzervatívny. V roku 1990 vstupuje už do veľkej politiky a stáva sa poslancom brazílskej snemovne, kde pôsobil od roku 1991 do roku 2018 za kresťansko-demokratickú stranu. Dokopy v snemovni pôsobil 27 rokov.

Bolsonaro v roku 1990 ako poslanec. Foto: Julio Cesar Guimarães / Public domain

Následne sa rozhodol kandidovať na prezidenta Brazílie, kde bol nominovaný Socialistickou liberálnou stranou, do ktorej vstúpil v roku 2018 a 22. júla oznámil svoju oficiálnu kandidatúru. Prezident v Brazílii má aj výkonnú moc, na rozdiel napríklad od prezidenta Slovenskej republiky. Je tak najvyššie postavenou osobou v krajine, podobne ako prezident v USA.

Prezentoval sa ako outsider a ochranca tradičných hodnôt. Netajil sa svojimi krajne pravicovými názormi. Je veľkým odporcom manželstiev rovnakého pohlavia, potratov, prisťahovalectva, zmierňovania rasového napätia či liberalizácie drog. Tiež sľuboval viac škrtov vo vládnych výdavkoch.

Bolsonaro v roku 2010. Foto: Janine Moraes / Câmara dos Deputados / CC BY

Jeho sľuby potlačiť kriminalitu a tiež zamedziť politickej korupcii mu v krajine vyniesli obrovskú podporu a prieskumy ho začali označovať za favorita.

Avšak nie každý súhlasil s jeho vyhláseniami, čo vyvrcholilo 6. septembra 2018, keď ho v priebehu volebnej kampane napadol útočník nožom. Bolsonaro stratil veľa krvi, mal poranenú pečeň, črevá a pľúca.

Krátko po útoku na Bolsonara. Foto: patrocinio online / CC BY

Jeho stav bol ale stabilizovaný, no nepočítalo sa už s jeho účasťou na predvolebných kampaniach. Budúci prezident však vystúpil v súkromnej televízii aj tak a dal svojim voličom najavo, že ako bývalého vojaka ho ani takéto zranenie nemôže vyradiť.

Prvé kolo volieb 7. októbra 2018 vyhral so ziskom 46,7 %, a tak mu len o pár percent uniklo, aby sa stal prezidentom v prvom kole. V druhom získal 55 % a Bolsonaro sa stal 38. prezidentom Brazílie.

Počas inaugurácie spolu so svojou manželkou. Foto: Senado Federal / CC BY

Trump z trópov

Bolsonaro je jednoznačne kontroverzný prezident, podobne ako prezident USA. Servítku si pred ústa rozhodne nedáva. Napríklad kongresmanke Marii do Rosário povedal, že by ju neznásilnil, pretože by si to nezaslúžila, lebo je škaredá, uviedol portál Globo.

Bolsonaro s kongresmankou Rosário. Foto: Marcelo Camargo/Agência Brasil / CC BY 3.0 BR

Ženy by tiež nemali podľa neho dostávať rovnaký plat ako muži, lebo bývajú tehotné a znižuje sa tak produktivita práce. V roku 2017 povedal, že má päť detí, z toho štyroch synov a jednu dcéru, ktorá vznikla v momente jeho oslabenia, uviedol portál UOL.

S prezidentom Trumpom v Bielom dome. Foto: Palácio do Planalto / CC BY

Tvrdo vystupuje aj voči homosexuálom. V rozhovore pre Playboy ešte v roku 2011 povedal, že by nedokázal milovať svojho syna, ak by bol gay a v takom prípade by bol rád, ak by syn zomrel pri nejakej nehode. Bojuje takisto proti celej komunite LGBT a tiež povedal, že Brazílčania nemajú homosexuálov radi. Takisto spájal homosexualitu s pedofíliou a tvrdil, že ak by si pár s rovnakým pohlavím adoptoval dieťa, tak by ho zneužíval. Ešte v roku 2002 povedal, že ak by na ulici videl bozkávať sa dvoch mužov, tak by ich fyzicky napadol. Neskôr verejne ohlasoval, že ak rodičia zistia, že ich dieťa je gay, mali by ho začať biť a vymlátiť z neho toto správanie, uviedol portál UOL.

Lesbický pár sa bozkáva pred Bolsonarom. Foto: Lula Marques/Agência PT / CC BY

V obľube ho nemajú ani ochrancovia prírody. V Brazílii sa nachádzajú až dve tretiny Amazonského pralesa, no Bolsonaro ho vidí skôr ako zdroj príjmov. Chcel cez prales postaviť diaľnicu a netají sa znížením ochrany tohto unikátneho ekosystému. Len v januári 2020 roku prišiel prales o 280 štvorcových kilometrov vegetácie, čo je oproti januáru 2019 nárast o 108 percent.

Foto: Archív TASR / AP

Proti Bolsonarovým zámerom protestujú aj zástupcovia domorodých kmeňov, ktorých oberá o pôdu, ktorá stáročia patrila im. Bolsonaro tvrdí, že indiánske kmene majú pôdy príliš veľa a chce, aby sa v prírodných rezerváciách obnovila komerčná ťažba a poľnohospodárstvo, čo má viesť k rozvoju Amazónie a zbaviť domorodých obyvateľov chudoby.

Protest proti Bolsonarovi. Foto: CPERS Sindicato / CC BY-SA

Koronavírus je chrípočka

Brazília momentálne patrí medzi najviac postihnuté krajiny novým koronavírusom. Má až 1,6 milióna nakazených a vyše 66-tisíc obetí. Bolsonaro však od začiatku ochorenie bagatelizoval a označil ho za “chrípočku”. Takisto pohrozil vystúpením z WHO a opakovane kritizoval postup miestnych guvernérov pri zavádzaní reštriktívnych opatrení na zmiernenie pandémie.

Počas prezidentskej kampane s gestom napodobňujúcim zbraň. Foto: Palácio do Planalto / CC BY

Brazílsky prezident odmietal povinnosť nosiť rúško a tiež nedodržiaval odstupy. S ľuďmi si podával ruky či ich objímal. Pri takých číslach aké Brazília má a jeho prístupom. asi ani nie je prekvapivé, že sa nakazil aj on sám.

Oznámenie o tom urobil na tlačovej konferencii pred skupinou novinárov, ktorí boli v jeho tesnej blízkosti. Neskôr si dokonca dal z tváre dole rúško, údajne preto, aby bolo vidno, že sa má dobre.

Redaktorom následne zamestnávatelia nariadili samoizoláciu, kým sa nepotvrdí, že majú negatívne testy na COVID-19.

Bolsonaro pred dvomi dňami oznámil, že sa má dobre a má iba mierne symptómy. Užíva tiež antimalarický preparát hydroxychlorochín, zatiaľ netestovaný na liečbu koronavírusu.

Prezident Brazílie je volený na štvorročné obdobie, pričom môže byť zvolený opätovne, maximálne však dvakrát po sebe, no následne sa môže o funkciu uchádzať opäť. Uvidíme teda, dokedy bude tento “Trump z Južnej Ameriky” úradovať piatej najväčšej krajine sveta.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )