Veľká časť ľudí si bez nej nevie predstaviť ani jediný deň. Dobre urobená káva je však hotová veda. Otázkou, ako urobiť kávu dobre, ako pri nej ušetriť čo najviac suroviny a vytvoriť čo najmenej odpadu, sa tak nezaoberajú iba baristi. Najnovšie hľadali odpoveď ľudia, od ktorých by ste to zrejme ani nečakali. Matematici a fyzici.
Vedci zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Írska, Austrálie a Švajčiarska zaoberajúci sa prevažne matematikou či fyzikou sa tentokrát pozreli na celkom odlišnú tému. S využitím znalostí zo svojich odborov ich zaujímalo, ako pripraviť čo najideálnejšiu šálku kávy. Ako informujú v tlačovej správe, závery sú prekvapivejšie, ako by milovníci kávy očakávali.
20 gramov jemnej kávy
Na výrobu jednej šálky kávy sa používa spravidla približne 20 gramov najemno pomletých kávových zŕn. Jemný prášok znamená väčšiu plochu a teda väčší kontakt horúcej vody so samotnou kávou. Táto myšlienka by mala celkom logicky priniesť viac rozpustenej kávy a teda aj výraznejší a kvalitnejší nápoj. Ako však v novej štúdii zistil medzinárodný tím vedcov, ideálna šálka kávy vyzerá celkom inak.
„Je to v rozpore s intuíciou, ale experimenty a modelovanie naznačujú, že k efektívnej a reprodukovanej príprave ideálnej kávy možno dospieť využitím menšieho množstva suroviny a hrubším mletím,“ hovorí Christopher Hendon z Oregonskej univerzity a jeden zo spoluautorov štúdie. Cieľom výskumu je totiž objaviť matematický recept na ideálnu kávu, teda takú, ktorá bude mať najvyššiu kvalitu, bude zanechávať čo najmenej odpadu, šetriť surovinu a hlavne, bude reprodukovateľná. Aj tisíca šálka tak bude chutiť rovnako výborne ako tá prvá.
Ideálna šálka kávy
S pomocou matematického modelovania vedci zistili, že aktuálna príprava kávy nie je vôbec ideálna. Najemno mletá káva, ktorá sa používa najčastejšie, upcháva kávové lôžko a horúca voda sa tak nedostane k všetkej použitej surovine. Výsledkom sú rozdiely v množstve výslednej kávy, ako aj zbytočný odpad, plytvanie surovinou a v neposlednom rade kolísanie kvality nápoja.
Zo štúdie medzinárodného tímu tak vyplýva, že kávové zrná by mali baristi mlieť na hrubšie. Zamedzili by tak upchávaniu lôžka a horúca voda by sa týmto spôsobom dostala k väčšiemu množstvu namletej kávy. Týmto spôsobom by baristom na jednu šálku stačilo namiesto 20 g pomlieť len 15 g, metóda si pritom podľa modelov udržuje chuťové a kvalitatívne vlastnosti aj v dlhodobom meradle.
Podľa výpočtov vedcov by takto pripravená ideálna káva dokázala malej oregonskej kaviarni ušetriť ročne tisícky amerických dolárov. Zmena v príprave kávy by navyše pomohla aj životnému prostrediu, keďže metóda produkuje menej odpadu, no čo je dôležitejšie šetrí samotnú surovinu v časoch, keď produkciu kávy čoraz výraznejšie ovplyvňuje prebiehajúca klimatická zmena.
Nahlásiť chybu v článku