V Európskej únii sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že systém jednomyseľného rozhodovania prestáva fungovať. Dôvod je jednoduchý. Niektoré štáty opakovane blokujú rozhodnutia, na ktorých sa zhodne väčšina krajín. V Bruseli sa preto hľadajú cesty, ako sa vyhnúť vetám, ktoré brzdia Úniu v kľúčových otázkach. Najčastejšie návrhy blokujú Maďarsko a Poľsko, Slovensko je tretie.
Na decembrovom samite EÚ padlo rozhodnutie, ktoré by ešte nedávno vyvolalo rozruch. Lídri sa dohodli na spoločnom dlhu, z ktorého má ísť financovanie pre Ukrajinu v rokoch 2026 a 2027. Dôležité je, že dohoda sa schválila bez nutnosti jednomyseľnosti. Informoval o tom portál Euronews.
Do mechanizmu sa zapojili len štáty, ktoré s ním súhlasili. Maďarsko, Slovensko a Česko zostali bokom. Aj tak sa však podarilo zabezpečiť približne 90 miliárd eur pre Kyjev. Brusel tým naznačil, že ak existuje silná zhoda, veto nemusí mať posledné slovo.
Spolu s Maďarskom už zvažujeme aj právne kroky
Európska komisia si podľa diplomatov čoraz viac dáva pozor na to, ako návrhy pripravuje. Pre portál Euronews to povedal diplomat z radov EÚ, ktorý chce zostať v anonymite. Cieľom je, aby sa na ne nevzťahovala požiadavka jednomyseľnosti. Brusel pritom využíva rôzne ustanovenia zmlúv, ktoré umožňujú hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Takto sa napríklad rozhodlo o zmrazených ruských aktívach v Európe.
Namiesto sankcií, ktoré by vyžadovali súhlas všetkých, sa použil článok zmlúv určený na riešenie ekonomických kríz. Podobný prístup Brusel zvolil aj pri pláne zbaviť sa ruského plynu a ropy do roku 2027. Maďarsko aj Slovensko už avizovali, že sa s týmto postupom nechcú zmieriť a zvažujú právne kroky.
Odborníci upozorňujú, že hoci obchádzanie veta rieši krátkodobé problémy, z dlhodobého hľadiska môže Úniu oslabiť. Právne spory môžu trvať roky a niektoré rozhodnutia môžu byť spätne zrušené. Navyše, právo veta je pre menšie krajiny často jediným nástrojom, ako ochrániť svoje záujmy.
Nahlásiť chybu v článku