Pandémia koronavírusu spôsobila vo svete dve odlišné krízy. Tou prvou je kríza medicínska, ktorá zasiahla ochorením COVID-19 najviac zasiahnuté krajiny. Druhou je kríza ekonomická, ktorú možno považovať za globálnu, pretože postihuje aj krajiny závislé od ekonomík pandémiou najviac zasiahnutých krajín. V niektorých prípadoch to však môže z dlhodobého hľadiska priniesť aj pozitívne dôsledky.
správy od nás budete mať ako prví.
Medzi najviac koronakrízou postihnuté oblasti hospodárstva patrí cestovný ruch, doprava a služby. Ruka v ruke s ústupom pandémie v jednotlivých krajinách však prichádza aj k uvoľňovaniu opatrení a opätovnému reštartu ekonomiky. Predpokladá sa, že časom sa letecká doprava či cestovný ruch vrátia do normálu. Neplatí to však pre uhoľný priemysel. Ten sa podľa odborníkov z koronakrízy zrejme už nikdy nespamätá, uvádza britský The Guardian. To však vlastne nie je zlá správa.
Koniec energie z uhlia?
Z predpovedí priemyselných pozorovateľov podľa britského denníka The Guardian vyplýva, že uhoľná energetika sa z pandémie koronavírusu nemusí nikdy spamätať. Koronakríza podľa odborníkov ukázala, že energia z obnoviteľných zdrojov je pre spotrebiteľov lacnejšia a z pohľadu investovania bezpečnejšia. Využívanie uhlia na výrobu energie môže podľa niektorých odborníkov po 200 rokoch konečne dosiahnuť svoj vrchol. Pre svet by to v najbližších rokoch znamenalo obrátenie na obnoviteľné zdroje energie, ktoré majú okrem energetických výhod pozitívny dopad aj na doposiaľ nepriaznivý vývoj a prognózy v oblasti klimatickej zmeny.
Využívanie fosílnych palív ako zdroja energie je už niekoľko rokov pod tlakom nielen klimatických aktivistov, a to najmä v oblasti výroby elektrickej energie, kde k uhliu existujú viaceré efektívne a dostupné alternatívy. Problémy v oblasti uhoľnej energetiky ešte prehĺbil nástup globálnej pandémie. Svetové ekonomiky sa uzavreli, celoplošný lockdown vo viacerých krajinách a iné obmedzenia v ďalších krajinách spôsobil zníženie dopytu po elektrickej energii. A keďže je energia z uhlia drahšia ako tá z plynu, vetra či slnečnej energie, najviac utrpeli práve tepelné elektrárne.
Pokles v Európe, USA aj v Ázii
Len v Európskej únii sa podľa informácií The Guardian dovoz uhlia pre tepelné elektrárne v posledných mesiacoch prepadol takmer o dve tretiny. Import uhlia na spracovanie v energetike tak dosiahol najnižšie čísla za posledné tri desaťročia. Počas koronakrízy sa rozrástol aj zoznam európskych krajín, ktoré sa zatvorením posledných uhoľných baní stali energeticky „neuhlíkovými“ štátmi, informuje iniciatíva Europe Beyond Coal. K Belgicku sa v apríli pridalo Rakúsko a Švédsko. Podľa najnovšej správy amerického energetického úradu existuje predpoklad, že podiel uhlia na výrobe elektrickej energie tento rok klesne aj v USA. A to veľmi výrazne z 50 % iba na 10 %.
Otázniky však stále visia nad veľkými ázijskými ekonomikami. V Indii však počas „lockdownu“ prvýkrát po 40 rokoch medziročne kleslo množstvo emisií uhlíka, čo je okrem iného spôsobené aj krátkodobým uprednostnením obnoviteľnej energie v reakcii na pokles dopytu počas pandémie. Odborníci neočakávajú, že by svet (a najmä Čína a India) v krátkodobom horizonte prestali z uhlia vyrábať elektrickú energiu. Koronakríza však podľa viacerých z nich ukázala, že svet je pripravený na postupné znižovanie jeho využívania.
Nahlásiť chybu v článku