Ilustračná foto: Pixabay

Mozartova sonáta pre dva klavíry D dur K448 je priam zázračná skladba.

O Mozartovi sa dodnes hovorí ako o géniovi. A zdá sa, že je to oprávnené. Jedna z jeho skladieb konkrétne sonáta pre dva klavíry D dur K448 môže mať terapeutický efekt vďaka melódii, ktorá vyvoláva pocit prekvapenia.

Výskum publikovaný v magazíne Nature – Scientific Reports píše o 16 pacientoch hospitalizovaných s epilepsiou, ktorí nereagovali na klasickú medikamentóznu liečbu. Zistenia posilnili nádeje, že hudbu je možné použiť ako novú neinvazívnu metódu liečby, uvádza portál Science Alert.

Hudba môže pomôcť

Naším snom je definovať akýsi antiepileptický hudobný žáner a používať hudbu na zlepšenie života ľudí s epilepsiou,povedal Robert Quon z Dartmouth College v americkom New Hampshire.

Konkrétne ide o Mozartovu sonátu pre dva klavíry D dur K448. Tá je známa svojimi účinkami na kogníciu a inú mozgovú aktivitu, ale vedci stále hľadajú dôvody, prečo to tak je.

Menej príhod

V tejto štúdii vedci púšťali skladbu pacientom, ktorých vybavili senzormi činnosti mozgu, konkrétne monitorovali výskyt krátkych, no škodlivých mozgových príhod (IED zo skratky Interictal Epileptiform Discharges), ktorými trpia epileptici medzi záchvatmi.

Zistili, že tieto IED sa znížili po 30 sekundách počúvania, čo malo významný vplyv na časti mozgu spojené s emóciami. Keď porovnávali reakcie na štruktúru diela, zistili, že efekty sa zvyšujú pri prechodoch medzi dlhšími hudobnými úsekmi, hlavne tými, ktoré trvali 10 alebo viac sekúnd.

Quon hovorí, že ich zistenia naznačujú, že dlhšie úseky môžu vytvárať pocit očakávania, a potom naň odpovedať neočakávaným spôsobom, a to “vytvorením pozitívnej emočnej reakcie”.

Iba táto skladba

Takzvaný “Mozartov efekt” je predmetom skúmania už od roku 1993. Vtedy sa tvrdilo, že počúvanie sonáty pre dva klavíry D dur K448 preukázane zlepšovalo schopnosti vrátane priestorového uvažovania. Následne sa skladba testovala na rôzne mozgové funkcie a poruchy, vrátane epilepsie.

Vedci to pozorovali iba pri tejto skladbe, pacienti nepreukázali žiadnu zmenu v mozgovej aktivite, keď boli vystavení iným sluchovým podnetom alebo hudbe. Pacienti v tejto štúdii počúvali napríklad aj skladby od Wagnera charakteristické zmenou melódie, no bez úspechu.

Štúdia ale poznamenáva, že ďalšie testy by mohli nájsť aj iné vhodné hudobné diela, ktoré by sa mohli použiť na následné porovnanie a určenie terapeutických zložiek sonát.

0
Uložiť článok
Komentovať