Foto: Ivana Bernatović-Brankić

Ivana hovorí aj o tom, ako vnímajú Chorváti slovenských turistov.

Ivana študovala v Dánsku, kde spoznala svojho terajšieho chorvátskeho manžela. Už viac ako tri roky žijú v prímorskom meste Šibenik, ktoré leží medzi najrušnejšími chorvátskymi turistickými destináciami. V našom rozhovore opísala, akí sú Chorváti oproti Slovákom, ako to vyzerá v letovisku počas zimy, či aké jedlo by odporučila každému návštevníkovi.

Článok pokračuje pod videom ↓

V rozhovore sa dozviete aj:

  • prečo sa rozhodla odísť žiť do Chorvátska;
  • aký je život domácich ľudí;
  • ako to vyzerá mimo letnej sezóny;
  • koľko si tam dokážu ľudia zarobiť;
  • či sú Slováci pre domácich „chodiace peňaženky“.

Bývaš v meste Šibenik, ktoré sa nachádza medzi Zadarom a Splitom, teda vo veľmi rušnej dovolenkovej oblasti. Pociťuješ v týchto dňoch už tú klasickú dovolenkovú sezónu?

Bežne by sme v tomto období nosili len šaty, šľapky a boli by sme opálení. No pred pár dňami som mala na sebe aj bundu, je to teraz naozaj chladnejšie, než na čo sme zvyknutí. Čo som sa dopočula z okolia, tak sa aj zrušilo veľa júnových rezervácií na ubytovanie. Momentálne je v našej oblasti málo dovolenkárov.

Krka, foto: Ivana Bernatović-Brankić

Prečo si sa, teda okrem vzťahu, rozhodla odísť žiť do Chorvátska?

S manželom sme sa spoznali v roku 2017 v Dánsku, kde som študovala. On pracoval na nákladnej lodi, neskôr mal však zdravotné komplikácie, ktoré mu už neumožnili prácu v tomto priemysle, keďže pre prácu na takejto lodi potrebujete mať 100 % zdravotný stav. Túto prácu inak vykonáva veľmi veľa mužov zo Splitu, aj z Chorvátska. Najprv sme ostali žiť v Dánsku, kde som aj porodila naše prvé dieťa. Vo februári 2020 sme sa rozhodli ísť na rok do Chorvátska, aby sme niečo našetrili a vrátili sa do Dánska, kde sme si chceli kúpiť byt alebo dom.

Vransko jazero, smerom na Zadar, foto: Bernatović-Brankić

Prišla však pandémia, manželovi uznala dánska firma prácu na diaľku a po polroku sme sa teda rozhodli, že ostávame v Chorvátsku. Ja som, paradoxne, nikdy predtým v Chorvátsku nebola. Po príchode sa mi to tu veľmi páčilo, veci sa však zmenili, keď sme tu začali žiť, vtedy vidíš veľa vecí omnoho inak, ako z pohľadu turistov.

Je život domácich pri pobreží taký, ako vidia turisti? Teda taký uvoľnený a pohodový?

Na ich štýl života som si musela dlho zvykať. Všetko je tu spomalené, na všetko je čas, odpoveď skoro na všetko je, že „uvidíme“ a podobne. Ja som však typ ženy, ktorá má rada organizáciu. Život je tu úplne pohodovejší. Keď sa prejdeš Šibenikom o 12:00 na obed, nikto nepracuje, všetci popíjajú kávu a oddychujú. Čo sa týka staršej generácie, veľmi často rozprávajú o vojne, ktorá tu prebiehala a mnohí ju majú v živej pamäti.

Čo ti na Chorvátsku najviac učarovalo?

Najviac mi učarovala príroda a prostredie. Milujem tyrkysové more a národný park Kornati, kde prídeme na loďke, hodíme kotvu a celý deň len oddychujeme. To je pre mňa nádhera.

Iný život je určite vo vnútrozemí, kde ľudia nemajú prístup k moru

Najvyšší vrch Biokova, foto: Bernatović-Brankić

Určite je to úplne iné. Domáci zvyknú hovorievať, že Dalmácia, teda územie približne od Zadaru nižšie, je inou krajinou, ako zvyšok Chorvátska. Aj ľudia, ktorí žijú v okolí miest ako Osijek či Záhreb, sú omnoho podobnejší nám Slovákom, najmä čo sa týka správania sa či stravovania. Nezabúdajme na Vukovar, mesto v Slavónii, ktoré bolo kompletne zbombardované. Ešte pred pár mesiacmi tam zomreli dvaja ľudia po tom, čo stúpili na mínu.

Ako je to mimo sezóny? Ako vyzerajú známe destinácie bez turistov? Ako sa to v tom čase dotýka gastronómie či služieb (hotely, airbnb)?

V mnohých prípadoch je to s ubytovaním tak, že ľudia prenajímajú svoje vlastné byty a domy. Žijú v nich cez zimu, a keď príde sezóna, odsťahujú sa napríklad do menšieho bytu, kde prečkajú letnú sezónu. Alebo majú priamo v dome, kde vítajú turistov, nejakú izbu. Mám tu jednu známu, ktorá postavila vilu a začala ju prenajímať za 800 eur na noc. Po sezóne v nej však žije aj so svojou rodinou.

Kanál sv. Ante má jaskyne, kde sa počas vojny skrývali ponorky, foto: Ivana Bernatović-Brankić

Čo sa týka okolitých destinácií ako Rogoznica či Primošten, sú počas zimy totálnymi mestami duchov. Kaviarne, aj reštaurácie sú zatvorené. Neviem, či sa tam počas zimy dá vôbec najesť. Šibenik je v tomto iný, lebo ide o väčšie mesto, ale aj tu je veľa podnikov pozatváraných.

Dokážu si miestni zarobiť v sezóne toľko, aby nemuseli cez zimu odísť za prácou inde?

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články