Keď sa povie slovo Grónsko, každému sa v mysli vynorí krajina pokrytá snehom a ľadom. Avšak možno o niekoľko desiatok rokov tam už po snehu či ľade budeme musieť doslova pátrať. Táto ľadová krajina sa topí neuveriteľnou rýchlosťou a meteorológovia bijú na poplach. Navyše na niektorých miestach sú dokonca požiare.

Ako informuje Washington post situácia v Grónsku sa vymyká spod kontroly. Na približne 60% rozsiahlej ľadovej pokrývky vedci zaznamenali topenie a to aj vo vyšších nadmorských výškach. Tam teploty len zriedkakedy stúpnu nad bod mrazu.

31. júla bol deň, kedy bolo zaznamenané najväčšie topenie od roku 2012. Za tento deň sa stratilo až 10 miliárd ton ľadu, resp, sa premenil na vodu, ktorá odtiekla do Atlantického oceána.

Ongoing heatwave in #Greenland – 31st July biggest melt day so far – 56% of the #icesheet had at least 1mm of melt at surface and more than 10 billion tonnes of ice was lost to the ocean by surface melt alone

Another big melt day expected todayhttps://t.co/Ftg0fkkwJc pic.twitter.com/Orwdsyesnm

— Greenland (@greenlandicesmb) August 1, 2019

Podľa Ruth Mottramovej z Dánskeho meteorologického inštitútu, z Grónska zmizlo iba v priebehu júla až 197 miliárd ton ľadu. Ten už vo forme vody odtiekol od oceánu. Toto závratné množstvo postačuje na to, aby sa hladina oceánov zvýšila o 0,5 milimetra.

For those keeping track, this means the #Greenland #icesheet ends July with a net mass loss of 197 Gigatonnes since the 1st of the month. https://t.co/Qgwj6WtUzF

— Ruth Mottram (@ruth_mottram) August 1, 2019

Aj keď to neznie o veľa, v skutočnosti je to alarmujúce. Každý nárast hladiny prispieva k zaplavovaniu pobreží. Topenie Grónska sa deje v dôsledku rozsiahlej oblasti vysokého tlaku obklopujúcej celé územie. Teploty tam narástli minulý týždeň o 15 až 30 stupňov nad dlhodobý priemer.

Aj stanica Christophera Shumana, glaciológa, ktorá sa nachádza na najvyššom mieste Grónska, zaznamenala plusové teploty. To sa vidí iba málokedy. Situácia pripomína rok 2012, kedy práve na tejto stanici bola zaznamenaná teplota 0,96 stupňa Celzia. Teraz tam ale namerali ešte vyššiu teplotu a to 1,12 stupňa.

Teplo spolu so slabými zrážkami dokonca spôsobilo na niektorých miestach požiare. Vyschnuté machy sú náchylné na zapálenie, navyše sa nachádzajú na rašeliniskách. Pri ich horení sa tak uvoľňujú skleníkové plyny, ktoré tu boli tisícročia uväznené v pevnej forme.

Vedci sa zhodujú, že situácia je iba odrazom klimatických zmien a podobné extrémy môžeme očakávať aj v budúcnosti.

Pozri aj:

Globálne otepľovanie je aj vážny ekonomický problém. Roztopenie Arktídy nás všetkých vyjde poriadne draho