Foto: Svetový Štrajk za budúcnosť klímy v Bratislave (Samuel Horňáček)

Ich budúcnosť je v ohrození, ich planéta sa mení a ich deti môžu byť jej poslednými obyvateľmi.

Dĺžka priemerného ľudského života je v porovnaní so životom planéty zanedbateľná. Tej našej sa však zrejme blíži dátum minimálnej trvanlivosti a to práve vďaka človeku. Ak sú však kompetentní ľahostajní, musia za problém postaviť tí, ktorých sa týka najviac. V prípade klimatických zmien sú to tí najmladší.

Komentár – je kategória článkov na portáli interez.sk. Zameriava sa na problematiku rôznych spoločenských, environmentálnych a iných aktuálnych tém. Vybranú tému v nej nájdete spracovanú detailnejšie ako v bežných článkoch s pridaným názorom, ktorý zodpovedá hodnotám, na ktorých pevne stojí redakčná činnosť portálu. Ak sa s týmito názormi nestotožňujete, plne to rešpektujeme

Vezmime si ako príklad etalón človeka, ktorý by mohol spoločnosť aj planétu meniť k lepšiemu, ale jej osud je mu absolútne ľahostajný. Donaldovi Trumpovi je klimatická budúcnosť Zeme ukradnutá. Prečo by ho aj mala zaujímať? Má 72 rokov a do dosiahnutia priemernej dĺžky života v USA mu tak ostáva posledných 8. Za 8 rokov sa podmienky na Zemi dramaticky nezmenia a Donald Trump nikdy nezistí, čo globálna zmena klímy vlastne spôsobí.

Viac ako 3 miliardy obyvateľov Zeme to však pocíti na vlastnej koži. Dnes nemajú ešte ani 25 rokov, no napriek tomu sa každé ráno zobúdzajú s tým, že ich budúcnosť je vážne ohrozená. Vstávajú aj s vedomím, že o ich budúcnosti neustále rozhodujú tí, ktorí tu o 20,30 či 50 rokov nebudú, aby videli dôsledky svojich (ne)rozhodnutí.

Foto: Svetový Štrajk za budúcnosť klímy v Bratislave (TASR/Pavol Zachar)

V Malajzii aktuálne deti do školy nevstávajú. Úrady stovky z nich zavreli pre toxickým odpadom znečistenú vodu. V Južnej Kórei si budú zrejme deti musieť zvyknúť na umelý dážď. Takto chce totiž vláda riešiť problém s extrémne znečisteným vzduchom, ktorý im cez Žlté more „posielajú“ čínske továrne. V Austrálii sa posledné mesiace deti budili s vedomím, že dnes zrejme opäť padne historický teplotný rekord a na južnom cípe Afriky zas minulý rok nikto nevedel, či stovky tisíc detí zvládne krízu s pitnou vodou. Zvládli. Situácia však bola už tak kritická, že padali aj šialené nápady, v ktorých sa hovorilo napríklad o dotiahnutí antarktického ľadovca k africkému pobrežiu. Radšej ako riešiť tisíce lokálnych problémov, vyriešme ten globálny. Lebo inak si vlastné deti a ich deti upečieme zaživa.

Foto: Výskyt teplotných rekordov v roku 2015 v porovnaní s minulým storočím (Berkeley Earth [Public domain], via Wikimedia Commons)

Do teplotných extrémov sa počas leta 2018 budili aj Švédi. Krajinu počas letných mesiacov sužovali aj rozsiahle lesné požiare. Dôvodom boli vysoké teploty a extrémne sucho. Podľa vtedy len 15-ročnej Grety Thunberg tomu ale politickí predstavitelia nevenovali dostatočnú pozornosť. 20. augusta sa teda namiesto školy Greta vybrala s transparentom „Školský štrajk za klímu“ pred švédsky parlament. Nasledujúce tri týždne tam stála každý deň. Od 9. septembra, kedy sa v krajine konali parlamentné voľby, už svoje protesty obmedzila len na piatky.

Aktuálne bola Greta vo Švédsku za „ženu roka“ a nominovaná je aj na Nobelovu cenu za mier. Greta však dosiahla oveľa viac. Z jej iniciatívy sa stalo celosvetové hnutie mladých ľudí, ktorým záleží na osude planéty. Lebo to čo ona povedala nahlas, vo svojom vnútri vedia všetci mladí. Ich budúcnosť je v ohrození, ich planéta sa mení a ich deti môžu byť jej poslednými obyvateľmi.

Foto: Greta Thunberg (Archív TASR/AP – Daniel Reinhardt)

Práve dnes sa konal prvý celosvetový Štrajk za budúcnosť klímy, ktorého sa zúčastnili študenti zo 125 krajín sveta. Odhadnúť celosvetovú účasť je nadľudskou úlohou. Organizátori bratislavského zhromaždenia hovoria asi o dvoch tisíckach ľudí. Jedna z nich, 17-ročná Sandra nám dnešnú udalosť opísala nasledovne: „Prebehlo to super. Super atmosféra“. Túto chvíľku spoločného zomknutia za zelenšiu budúcnosť im treba dopriať, podporiť ich nech si ju užijú, nech si zapamätajú, aký je to pocit niečo dosiahnuť, urobiť aspoň malý krôčik na ceste, ktorej cieľ je dnes ešte rozmazaný a nejasný. Lebo zajtra ich už čaká oveľa tvrdší boj s tými, ktorí aspoň zatiaľ o ich budúcnosti rozhodujú.

„Ja o vašu nádej nestojím. Nechcem, aby ste mali nádej. Chcem, aby ste panikárili. Chcem, aby ste cítili strach, ktorý cítim aj ja každý jeden deň. A potom chcem, aby ste začali konať. Chcem, aby ste konali tak, akoby bol váš dom v plameňoch. Pretože je.“ (úryvok z prejavu Grety Thunberg vo švajčiarskom Davose na Svetovom ekonomickom fóre)

Fotogaléria Štrajku za budúcnosť klímy v Bratislave

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy