Už roky sa hovorí o tom, aké podmienky asi budú mať pre život na našej planéte ďalšie generácie. Pozitívne vyhliadky to veru nie sú. Svetoví lídri síce kadečo sľubujú, no pri sľuboch často aj ostávajú. Iní zas od medzinárodných dohôd, ktoré majú priniesť zelenšiu budúcnosť, ustupujú. Mladým však už slepá nádej nestačí. Potrebujú istotu, že Zem bude obývateľná aj pre ich deti. A preto idú do ulíc. Bojovať za svoju budúcnosť.
V auguste 2018 strávila vtedy 15-ročná Greta Thunberg pred švédskym parlamentom tri týždne. V protestoch za zníženie emisií a svetlejšiu klimatickú budúcnosť pokračovala následne každý piatok. V nadväznosti na jej príbeh vzniklo celosvetové hnutie Fridays For Future, ktoré združuje všetkých mladých, ktorým záleží na osude planéty. Medzi nimi je aj Sandra Bulla, 17-ročná študentka z Bratislavy, ktorá je jednou z organizátoriek bratislavského podujatia Svetový štrajk za budúcnosť klímy.
V piatok sa v Bratislave a v Košiciach uskutoční Štrajk za budúcnosť klímy. Ako to bude na tom bratislavskom vyzerať, ako bude štrajk prebiehať a kto ho vlastne organizuje?
K štrajkom na Slovensku sa pripája aj Liptovský Mikuláš a Žilina, čomu sa veľmi tešíme. Bratislavský štrajk organizujú študenti a iniciatíva Miznúca Domovina, ktorá tiež organizovala takýto štrajk. Spojili sme sa. Keďže je to hlavne študentský štrajk, treba očakávať veľa mladých ľudí, ktorí budú stáť spolu za boj za svoju budúcnosť. Na rozdiel od väčšiny takýchto štrajkov, na bratislavskom pripravujeme aj program.
Svetový štrajk za budúcnosť klímy na Slovensku:
Podobne ako Greta Thunberg, si aj ty stále študentkou strednej školy. Čo Ťa motivovalo k organizácii štrajku?
Naozaj, bola to tá epická celosvetová myšlienka. Hneď ako som zistila že sa na Slovensku takýto štrajk ešte nezaregistroval, zaregistrovala som ho teda ja. Bolo to automatické a prišlo mi to ako samozrejmosť. Spojenie študentov a mladých ľudí v takýchto počtoch bolo neočakávané, odvážne a hlavne dôležité.
Vnímajú to podobne aj tvoji priatelia – rovesníci? Aký je celkový pohľad na klimatické zmeny medzi študentami? Prevláda názor, že ide o globálny problém, alebo konšpiračnú teóriu?
Myslím že väčšina ľudí, nielen mladých si je vedomá, že na svete je nejaký problém so životným prostredím, no neberú ho vážne. Už roky vedci varujú pred katastrofou, a musíme si uvedomiť, že ak ako ľudstvo nebudeme konať, tak aj nastane. Pre našu generáciu je ale rozdielne to, že my už čas nemáme. Naše deti už poslednú šancu mať nebudú a toto si veľa mladých ľudí začalo uvedomovať. Preto sa aj tieto štrajky začali diať v takých masívnych počtoch.
A čo učitelia? Majú pre piatkové „záškoláctvo“ pochopenie a sú vám oporou? Alebo práve naopak, boli by radšej, keby ste sedeli v školských laviciach?
Naozaj záleží od školy, od nás zo „šupky“ (Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru, pozn. red.) nás veľmi podporujú, sú si vedomí, že je to naša budúcnosť a stoja s nami. Z niektorých škôl ale ľudia píšu s tým že majú písomky a triedni učitelia im to nedovolia. Myslím, že jeden deň ktorý vynecháme v škole kvôli niečomu takému dôležitému ako je budúcnosť života na Zemi, viac než vykompenzuje to, čo by pre nás spravila jedna písomka z matematiky.
Greta začala v auguste 2018 pred švédskym parlamentom protestovať preto, lebo mala pocit, že švédska vláda v oblasti klimatických zmien nekoná v takom rozsahu, ako by mala. Ako je na tom podľa Tvojho názoru Slovensko?
Podľa môjho názoru sa otázky životného prostredia naozaj zanedbávajú. Napríklad, podporujú sa neudržateľné odvetvia energetického priemyslu, na vyrubovanie stromov na chránených územiach nás už upozornila aj Európska Únia. Vláda a vyšší činitelia, ktorí najviac vedia ovplyvniť riešenia klimatickej krízy, musia začať konať a to rýchlo.
Existujú aj konkrétne požiadavky, ktoré chcete predstaviteľom politickej moci na Slovensku prostredníctvom štrajku predniesť?
Vláda musí plne pripustiť skutočnú hrozbu, ktorú klimatická zmena predstavuje a stať sa ich hlavnou prioritou. Aby predstavitelia vládnych inštitúcií odmietli naďalej podporovať škodlivé odvetvia energetického priemyslu ako napr. uhlie či ropa, s ohľadom na pracovníkov v tomto priemysle. Vyššie penalizovania za znečistenie a narúšania ekosystémov danou výrobou a priemyslom. Okamžité zastavenie ťažbu dreva v chránených lesoch a zastavenie nezodpovedného obchodu s lesmi, ktoré zabezpečujú dýchateľný vzduch a domovy pre živočíchy.
Aké máte od piatkovej udalosti očakávania? V Belgicku napríklad každý piatok už niekoľko týždňov vychádzajú do ulíc desaťtisíce neplnoletých…
Na Slovensku určite nie sú tieto štrajky tak mediálne propagované ako napr. vo Švédsku, ale očakávame približne 1000 ľudí, čo tiež nie je malé číslo.
Bude Štrajk za budúcnosť klímy na Slovensku pokračovať aj po 15. marci? Je možné, že sa akcia rozšíri aj do ďalších slovenských miest?
Z organizačnej strany sa zatiaľ sústreďujeme na dopad tohto štrajku, nie je nás veľa a chceme, aby všetko prebiehalo podľa plánu a aby boli ľudia v bezpečí. Už sa o tom hovorilo, aj o iných aktivitách, ktoré by sme mohli začať robiť, no musíme najprv vidieť ako to celé dopadne.
Vedecké štúdie z celého sveta, ale aj prostý pohľad na prejavy klímy za posledné roky nasvedčujú tomu, že situácia je skutočne kritická. Je podľa Tvojho názoru ešte nádej na zmenu? A bude to práve Tvoja generácia, ktorá ju dosiahne?
Podľa oznámení IPPC máme na radikálnu zmenu menej ako 12 rokov, inak negatívne zmeny vo svete budú nenapraviteľné. Ako som už povedala, naše deti už poslednú šancu mať nebudú, toto je naša posledná šanca. Naša generácia je posledná šanca. Samozrejme nejde iba o mladých ľudí, musíme sa spojiť. Bez ohľadu na vek, rasu, politickú stranu, národnosť, vojnové záujmy… Toto všetko ide bokom pri boji za našu planétu, tá je nás všetkých, je spoločná a musíme ju zachrániť spoločne.
Nahlásiť chybu v článku